Do olympiády v Tokiu už ostáva menej ako rok. Čo všetko bude obnášať vaša príprava?
Potrebujem si už čo najskôr ozrejmiť logistiku - kedy, s kým, ako tam pocestujem, kedy si dám poslať náboje, kedy pôjdeme na kontrolu zbrane, aké sústredenia bezprostredne predtým absolvujem. Toto by som mala vedieť najneskôr do decembra. A následne od začiatku roka absolvujem viacero pretekov, ktoré vyvrcholia štartom 26. a 27. júla v Tokiu. Toto je dátum, ku ktorému teraz smeruje celá moja snaha. Nie je to o tom, že by som to chcela veľmi prežívať, viem však, ako dokáže na športovca doľahnúť ten tlak a atmosféra. A na olympiáde som pripravená samozrejme vydať zo seba maximum.
Vo vašej aktívnej kariére ste toho dosiahli naozaj veľa. Kam ešte siahajú vaše športové méty?
Môj vnútorný pocit je, že na strelniciach už presluhujem (smiech). Posledných 7 rokov sa moja kariéra už výrazne spája s členstvom v Medzinárodnom olympijskom výbore (MOV), čo sa časovo vyrovná práci na plný úväzok. Viac-menej tvrdohlavo však stále pokračujem aj v športovej streľbe, keďže ma to aj po rokoch neprestáva baviť a mám pocit, že mám tomuto športu stále čo dať. Ale cítim, že ma to už viac vyčerpáva. Takže uvidíme, čo bude po Tokiu.
To znie, ako keby ste chceli hodiť po olympiáde doslova „flintu do žita“.
Žiadne definitívy u mňa ešte nepadajú, ale už to samozrejme pomaličky smeruje k ukončeniu aktívnej kariéry v reprezentácii. Preto je pre mňa podstatné myslieť na to, čo príde potom. Aby som vedela, že posledným výstrelom pre mňa život neskončí, ale sa začne jeho nová etapa. V každom prípade však viem, že budem strieľať, dokiaľ na to budem mať sily a dokedy ma to bude baviť.
A keď sa pozriete ďalej do budúcnosti, kde vidíte svoje miesto?
Popri aktívnom športe som vždy myslela na zadné vrátka, aby som sa vedela v živote zariadiť. Nikdy som nebola len strelec, nikdy som sa nevedela sústrediť stopercentne len na jednu oblasť, pretože to by znamenalo, že si tak uzavriem svoj svet. Potrebujem mať veci, o ktorých rozmýšľam aj pomimo a o ktorých viem, že ma rozvíjajú a posúvajú ďalej aj v iných oblastiach. Som vyštudovaná diplomatka, angažujem sa veľmi v MOV, venujem sa zastupovaniu športovcov. Teší ma, že mám výborné vzťahy aj so Slovenským olympijským a športovým výborom. Takže moju budúcnosť vidím tam. Nezahadzujem však ani možnosť, že by som mohla sa dať na trénerskú dráhu.
Dá sa teda povedať, že olympijské hnutie, s ktorým sa spája vaše meno už niekoľko rokov nielen ako športovkyne ale aj aktívnej členky, je pre vás určitou istotou do budúcnosti?
Verím, že áno. Som veľmi vďačná za to, že som dostala dôveru od prezidenta MOV, ktorý ma počas môjho pôsobenia a členstva v organizácii nominoval až do siedmich komisií. To je extrémne veľa, keď beriem do úvahy to, že som stále aktívna aj v reprezentácii. Je to však aj trošku moja neprezieravosť. Sama som povedala, že chcem byť MOV k dispozícii, ako sa len dá, keďže má táto práca veľmi napĺňa a je splnením môjho sna. I keď zvládať to všetko a zladiť aj s mojimi tréningami je veľmi náročné. Plne si ale uvedomujem, akú mám obrovskú česť, že som dostala príležitosť byť súčasťou spolurozhodovania o tých najdôležitejších veciach.
Čo vám tento šport dal a naďalej dáva do života?
Tak honosne vždy hovorím, že pre mňa to bola láska na prvý výstrel. Keď som s tým v 13 rokoch začala, hneď som vedela, že je to niečo presne pre mňa. Je to šport, kedy nesúperíte s ostatnými, ale sám so sebou. Učí vás sebadisciplíne, ísť proti svojej tréme, neistote, nervozite – teda tomu, s čím ja zápasím celý život.
Ako trémistka vôbec nepôsobíte. Naopak, srší z vás zdravé sebavedomie. Dá sa povedať, že vám práve športová streľba dodala v živote väčšiu istotu?
Za to, kým dnes som, vďačím streľbe. Tento šport mi pomohol vypracovať sa nielen technicky ale aj ľudsky. Vždy som sa bála čeliť udalostiam, v ktorých som sa cítila nekomfortne. A toto ma práve donútilo čeliť im každý deň. Zároveň mi to umožnilo sledovať a uvedomovať si svoj progres. Dnes viem vďaka tomu už oveľa lepšie analyticky uvažovať, nesústrediť sa na stres, ale na to, aby som našla riešenie. Aby som sa rozhodla v správnom momente. Lebo na to máte vždy len jeden náboj. Na druhej strane je to o neustálom nepoľavovaní v sebadisciplíne a o tom, čo pre to urobíte. Preto vždy, keď vstúpim na stanovište, myslím na milióny terčov, ktoré mám za sebou. A v neposlednom rade sa v myšlienkach opieram o ľudí, ktorí stoja za mnou - môj realizačný tím a moju rodinu.
Ako hodnotí Danka zatiaľ svoju tohtoročnú sezónu? Čo všetko musí absolvovať počas bežných pracovných dní, keď zrovna nie je na strelnici? Celý rozhovor vám prináša hlavný partner Slovenského olympijského a športového výboru – poisťovňa Kooperativa - na svojom blogu www.preistotu.sk. Príbeh Danky Bartekovej je súčasťou iniciatívy „Myslím dopredu“, ktorá odhaľuje budúcnosť našich olympionikov po ukončení ich profesionálnej kariéry.
