Otto Lilienthal bol jedným z priekopníkov letectva. V 19. storočí sa stal prvým človekom na svete, ktorý absolvoval opakované lety na klzákoch. Ukázal tak vtedajším vedcom i verejnosti, že lietanie na strojoch s krídlami je možné. Klzáky sám konštruoval a sám sa na nich aj naučil lietať. Pre štarty dokonca postavil umelý kopec pri Berlíne, z ktorého sa rozbiehal. Dizajn jeho vetroňov však bol často spochybňovaný najmä preto, že pri poslednom lete havaroval a zahynul.
Skupina nemeckých odborníkov sa preto rozhodla otestovať Lilienthalov klzák v praxi. Najprv postavili model jeho jednoplošníka, ktorý skúšali v aerodynamickom tuneli. Svoj dizajn sa Lilienthal rozhodol v roku 1895 vylepšiť pridaním druhého krídla. Vznikol tak prvý dvojplošník na svete. Priekopník s ním dokázal letieť do vzdialenosti 280 metrov. Podľa pôvodných plánov teraz postavili presnú repliku dvojplošníka, ktorú vyskúšali vo vzduchu v Kalifornii. Dôvodom boli vhodné podmienky. Od mora vanie vietor s konštantnou rýchlosťou 18 až 25 km/h. Vyvýšené duny na pobreží umožňujú ideálny štart proti vetru. V lete klzák otestovali pri viacerých letoch a fungoval perfektne.
Postavený je pritom len z takých materiálov, aké mal pred 124 rokmi k dispozícii aj pôvodný konštruktér – vrbové drevo, plátno, konopné laná a oceľové drôty. Pilot Markus Raffel z Nemeckého výskumného centra pre letectvo sa po úspešných testoch s replikou vrátil domov z Kalifornie. Stroj vystavia v Lilienthalovom múzeu v meste Anklam. Podľa odborníkov hladký priebeh letov jasne dokázal, že Lilienthalov klzák aerodynamickými vlastnosťami predbehol svoju dobu. Jeho priekopnícka práca vydláždila cestu k prvému letu motorovým lietadlom, ktorý v roku 1903 uskutočnili bratia Wrightovci v USA.
Karl Wilhelm Otto Lilienthal
- narodil sa 23. mája 1848 v Anklame v Nemecku
- bol priekopníkom lietania
- od roku 1891 absolvoval vyše 2 000 letov
- klzáky sám vyrábal a sám sa naučil lietať
- jeho patent pre ovládanie závesného klzáka z roku 1894 sa dodnes využíva pri rogalách
- na štarty si postavil 60 m vysoký umelý kopec pri Berlíne
- počas letu 9. augusta 1896 stratil vztlak a spadol z výšky 15 metrov
- utrpel zlomeninu stavca a na druhý deň, 10. augusta 1896, v Berlíne zomrel
- jeho posledné slová boli: „Obete treba prinášať!“