A to aj napriek tomu, že bol uznávaným odborníkom a svoj život zasvätil boju za práva rómskej menšiny, za čo sa mu dostalo množstvo ocenení. Málokto zrejme tuší, že bol nominovaný aj na Nobelovu cenu mieru. Jeho tŕnistú cestu životom nám pri príležitosti storočnice Lekárskej fakulty UK priblížil dekan Juraj Šteňo. Ján Cibuľa vyrastal v skromných podmienkach spolu s piatimi súrodencami. Hoci mu otec, ktorý sa živil ako huslista, vštepil lásku k hudbe, jeho to po skončení strednej školy predsa len ťahalo inam.
„Keď ukončil štúdium na gymnáziu v Rimavskej Sobote, prijali ho v roku 1951 na Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave,“ začal dekan lekárskej fakulty Juraj Šteňo s tým, že na fakultu bol prijatý ako prvý Róm na Slovensku. „Vďaka tomu sa stal známym, veľa sa o ňom hovorilo,“ prezradila pre SME jeho sestra Želmíra Kňažeková, ktorá dodnes žije v Klenovci. Svojho brata v detstve videla málokedy. „Viete, bola som malá, on už študoval na univerzite,“ spomína a dodáva, že po skončení štúdia ho režim poslal pracovať do Nemeckej demokratickej republiky.
Útočisko v Berne
Doktor Cibuľa svoju prax vykonával krátko aj na Slovensku, a to v Novákoch a Bratislave. Nakoniec sa však rozhodol emigrovať. „Nebolo to z politických dôvodov. Jeho manželka vtedy odišla do Rakúska a on išiel za ňou. Nakoniec sa nenašli, a tak putoval ďalej do Švajčiarska,“ objasnila jeho sestra. V Berne si otvoril prax a vyštudoval aj univerzitu vo Viedni. Ako praktického lekára ho v zahraničí vyhľadávalo množstvo pacientov a stal sa uznávaným odborníkom. Popri náročnom povolaní sa však začal venovať aj boju za práva Rómov, ktorému zasvätil prakticky celý život. Jedným z krokov k zbúraniu predsudkov podľa Šteňa bolo aj stretnutie rómskych elít v roku 1971 v anglickom Orpingtone. Išlo o prvé stretnutie Medzinárodnej rómskej únie. „Cibuľa osobne viedol dvanásť zástupcov rómskych komunít z celej Európy, za čo získal aj uznanie od OSN,“ vysvetlil Šteňo.
Kandidát na Nobelovu cenu
Počas svojho exilu si mohol s rodinou len písať. Do Švajčiarska pustili za Cibuľom komunisti len jeho otca. Totalitný režim ho úplne odpísal a na Slovensko neprenikali žiadne informácie o jeho úspechoch. Do rodnej vlasti sa vrátil už v roku 1990. Jeho diplomatické úspechy si všimli paradoxne skôr v zahraničí. „Združenie česko-slovenských Rómov v Kanade ho v roku 2001 nominovalo na Nobelovu cenu mieru a medzi kandidátov bol aj oficiálne zaradený,“ povedal Šteňo. Hoci sa mu ju nepodarilo získať, jeho úspech bol neprehliadnuteľný. Ani v jeho druhej domovine nezostalo jeho úsilie bez odozvy. „Vo švajčiarskom Berne mu udelili Kultúrnu cenu, čo bola pocta, akej sa predtým dostalo len Einsteinovi,“ dodal dekan.
Kto bol Ján Cibuľa?
Dátum narodenia: *7. január 1932 (Slovensko, Klenovec)
Dátum úmrtia: † 18. 8. 2013 (Švajčiarsko, Bern)
1951 - ukončil štúdium na Gymnáziu v Rimavskej Sobote
1957 - absolvoval lekársku fakultu v Bratislave
1968 - bol spoluzakladateľom Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku
1968 - 2002 pôsobil ako lekár vo švajčiarskom Berne
1971- v anglickom Opringtone za účasti delegátov z viacerých krajín predstavil program na záchranu rómskeho ľudu a kultúry
1878 - organizoval kongres ISU v Ženeve
1979 - viedol a financoval dvanásťčlennú delegáciu západných a východných Rómov do sídla OSN v New Yorku
1985 - získal Kultúrnu cenu mesta Bern
2001- bol oficiálne navrhnutý na udelenie Nobelovej ceny za mier
2002 - bola mu udelená cena za celoživotné úsilie od Associazione Them Romano
2008 - vláda mu udelila ocenenie Cena za ľudskosť
Ďalší známi absolventi
Martin Janec - Ako študent medicíny bojoval v SNP. Po vojne sa stal uznávaným detským chirurgom.
Ján Vilček - Je slovensko-americký mikrobiológ, ktorý si prevzal ocenenie od prezidenta Baracka Obamu.
Ladislav Dérer - Patrí medzi zakladateľov vnútorného lekárstva a je prvým členom Slovenskej akadémie vied.
Ditta Cigániková, Katarína Grolmusová a Marián Ružovič
Títo slovenskí špecialisti získali Nobelovu cenu za mier za rok 2013 ako pracovníci Organizácie pre zákaz chemických zbraní.
Alexander Dubček
Bol nominovaný v kategórii Nobelova cena mieru a hoci ju nakoniec nezískal, jeho šance boli vysoké.
Milan Rúfus
Básnika na ocenenie nominovali niekoľkokrát a jeho výhodou oproti ostatným autorom bol fakt, že jeho poéziu preložili do väčšiny svetových jazykov.
Pavel Vilikovský
Slovenský prozaik, prekladateľ a publicista. Medzi známe kúsky z jeho pera patrí Prvá a posledná láska, Pes na ceste.
Ján Johanides
Slovenský prozaik, ktorý sa preslávil dielami Súkromie či Zločin plachej lesbičky.
Ladislav Kováč
Odborník na kvasinky, neskôr skúmal aj procesy, ktorých výsledkom mala byť krava, čo by nemusela žrať. Na ocenenie bol nominovaný v oblasti biológie.
Dionýz Ilkovič
Pracoval v tíme s českým profesorom Jaroslavom Heyrovským, ktorý získal v roku 1959 Nobelovku za polarograf. Je množstvo dohadov, prečo nebol uvedený ako jeden z inventorov pre Nobelovu cenu.
Daniel Gajdušek
Američan so slovenskými koreňmi získal Nobelovu cenu v roku 1974 za objavy v medicíne. Odsedel si rok za pedofíliu.
