Ako ste sa dokázali vyrovnať s tým, že ste zostali bez milovanej manželky?
Najhoršie bolo ešte pred Jankinou smrťou, lebo ja už som vedel, že zomrie. Lekárka mi povedala, že je to otázka možno ani nie týždňov, ale len dní. Janka to nevedela. Mala dostať v ten deň ambulantnú chemoterapiu. Zbalila si veci do tašky s tým, že keď jej dajú chemoterapiu, pôjdeme na chalupu do Harmónie. Ráno odišla do nemocnice, ja som pre ňu na obed prišiel a ona ležala na posteli. Povedala, že vraj tam musí zostať aspoň do konca týždňa. Pýtala sa, že prečo jej tú chemoterapiu nedali. Išiel som teda za lekárkou, ktorá mi povedala, že výsledky boli také zlé, že už ju nebudú liečiť, ale len jej budú tlmiť bolesti.
Ako ste zareagovali?
Spýtal som sa lekárky, čo mám Janke povedať. Povedala mi, aby som si niečo vymyslel, nech jej poviem, čo chcem ja. Tak som Janke povedal, že chemoterapiu nedostala preto, lebo má zápal žlčníka a chemoterapia by nezabrala. Najprv sa musí vyliečiť žlčník a keď bude žlčník v poriadku, dostane chemoterapiu. To už jej však dávali utlmujúce lieky. Každý deň, celé tri týždne som pri nej sedel. Ráno o šiestej som išiel na chalupu poliať kvety a trávu, o ôsmej som išiel autobusom do Bratislavy a potom som sedel pri Janke. Boli to veľmi zlé tri týždne, lebo som vedel, že odchádza.
Janka bola speváčka, ktorej hlas očaril aj Karla Gotta. Sprevádzala ho na koncertoch ako vokalistka a muziku mala doslova v krvi. Púšťali ste jej pri lôžku hudbu?
Milé aj dojemné bolo, keď do nemocnice prišiel mních z rádu kapucínov a povedal, že prišiel Janke zahrať. Vytiahol ústnu harmoniku a zahral pieseň – gospel Amazing Grace, ktorú Janka milovala a spievala ju. Janka spala, ale keď začal hrať, videl som, že zareagovala. Poprosil som ho, či by mohol prísť aj na druhý deň. Prišiel a zahral jej Oh Happy Day. Potom som sa rozprával s Jurajom Hortom zo zboru The Gospel Family, s ktorým Janka vystupovala v posledných rokoch a on mi povedal, že ho pozná. Ten mních bol Ondrej Tkáč, jeden z najlepších harmonikárov v Európe.
Pripustila niekedy Janka, že zomrie?
Podľa toho, ako rozprávala a ako sa správala, si myslím, že verila, že sa vylieči.
Ako ste zvládli prežiť moment, keď Janka navždy odišla?
Prvé dni som nemal veľmi čas smútiť, lebo to bola realita. Bolo treba vybavovať plno vecí spojených s pohrebom. Vtedy som si stále púšťal jej nahrávky. Teraz si ich vôbec nepúšťam, je to ťažké. Uvedomujem si tú samotu, všade Janku vidím. Keď prídem na chalupu, vidím ju medzi hortenziami, doma ju vidím v každom kúte bytu. Urobil som jej v obývačke malý oltárik s jej fotografiou. Janka mi tu robí domov. Keby som dal oltárik preč, tak už to bude len miesto bydliska. Na cintoríne má hrob, tam je jej popol, ale tu je jej duša.
Čo vám najviac chýba?
Všetko. Chýba mi, že tu nie je. My sme obaja radi vtipkovali, Janka vždy vravievala: veď ťa tie srandičky prejdú... Rozprávali sme sa o všetkom, bola vzdelaná, veľa čítala, veľa vedela. Ona sa s tým nikdy nechválila. Janka nerobila šou, najviac sa prejavovala na javisku. Keď porovnám jej nahrávky so živým vystúpením, tak nahrávky sú O. K., ale to živé vystúpenie, to bolo neskutočné. Keď ma pred pár rokmi operovali a vyzeralo to so mnou všelijako, Janka si robila starosti, že čo si ona bezo mňa počne, ako bude sama žiť. No a vidíte, ja som tu a ona... Boli sme zvyknutí, že keď niekto z nás prišiel domov, už od dverí zakričal: Dobrý deň! A teraz poviem dobrý deň a nikde nikto.
V akých situáciách si uvedomujete, ako veľmi vám Janka chýba?
Janka bola môj softvér. Chýba mi ako manželka, priateľka, kolegyňa... všetko. Samozrejme, za tých 46 rokov, čo sme boli spolu, to občas medzi nami aj zaiskrilo, to je jasné, ale aj to mi chýba. Janka bola priama osoba, nikdy nešpekulovala, bola veľmi fér. Keď sa jej niečo nepáčilo, hneď som to mal na tanieri.
Spomenú si niekedy na Janku ešte ľudia z brandže?
Dnes už si ľudia na nič nespomínajú. Keď idem medzi tridsiatnikov, tí už Janku ani nepoznajú. Oni to meno v živote nepočuli. Šoubiznis je zvláštna vec.
Žiť sa musí, hoci človek príde o blízku osobu. Čo vás teraz zamestnáva?
Idem občas na chalupu, ale je to tam spustnuté. Pomáha mi to obriadiť dcéra Elenka, ale samého ma to tam nebaví. Janka mala rada hortenzie, na chalupe máme mnoho kríkov. Zaujímavé, že tento rok nerozkvitli. Stretávam sa s kamarátmi, udržiavam priateľstvá s ľuďmi, ktorých mala Janka rada. Dodnes som v kontakte s kňazom Jánom Sucháňom, stretávam sa s Jurajom Hortom a s ľuďmi zo zboru The Gospel Family, s Jankinými priateľkami... Ideme na vínko, na kávičku, lenže to je vždy len moment. Keď sa vrátim domov, zas je to zlé.
