Stovky tisíc ľudí vyšli v piatok do ulíc svojich miest, aby demonštrovali proti nečinnosti svojich vlád v boji proti klimatickej kríze. Celosvetový štrajk za klímu, inšpirovaný švédskou ekologickou aktivistkou Gretou Thunberg, sprevádzali celý týždeň stovky sprievodných akcií v mnohých krajinách. V Kanade sa napríklad dvetisíc študentiek podpísalo pod výzvu "No Future Pledge", v ktorej sa zaväzujú, že nebudú mať deti, až kým svetové vlády nezačnú "vážnym spôsobom bojovať" proti klimatickej kríze.
V austrálskej Canberre, afganskom Kábule, Kapskom meste aj v Berlíne a v stovkách ďalších miest po celom svete ľudia žiadali lídrov svojich krajín, aby bojovali proti klimatickej kríze. Mnohí z nich boli školáci a študenti, ktorí vynechali školu, aby sa zúčastnil v poradí druhého celosvetového klimatického protestu, tak ako piatkových klimatických pochodov, ktoré sa v niektorých mestách konajú každý piatok.
Protesty odštartovali v Austrálii, kde ľudia pochodovali v 110 mestách, vrátane Sydney či metropoly Canberra. Demonštranti požadovali, aby ich krajina, ktorá je najväčším exportérom uhlia a kvapalného zemného plynu na svete, prijala radikálne opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov. "Napriek tomu, že my sami nie sme chorí, planéta, na ktorej žijeme, je, a za ňu protestujeme a bojujeme," povedala v Perthe 15-ročná študentka Siobhan Sutton. Podľa organizátorov sa na protestoch v Austrálii zúčastnilo viac ako 300-tisíc ľudí. Naposledy bolo toľko ľudí v uliciach pri demonštráciách proti vojne v Iraku v roku 2003.
Stovky demonštrácií sa konali aj Európe, vrátane Slovenska, Českej republiky, Nemecka, Veľkej Británie alebo Poľska. V Berlíne sa pred Brandenburskou bránou zišlo podľa organizátorov 80-tisíc ľudí, kúsok od úradu kancelárky Angely Merkelovej, ktorej kabinet dolaďoval posledné detaily nemeckého plánu obmedziť emisie skleníkových plynov.
Vo Washingtone vyšli do ulíc tisíce mladých ľudí s transparentmi ako "Neexistuje žiadna Planéta B" či "Toto nepočká, kým vyštudujem školu".
Menšie protesty sa konali aj v Ázii, vrátane Japonska, Južnej Kórey, Filipín, Hongkongu alebo Indie. V afganskom Kábule nasadili obrnený transportér, aby chránil asi stovku pochodujúcich mladých ľudí, ktorých viedla skupina niekoľkých mladých žien s transparentom s nápisom "piatkami za budúcnosť". Demonštrácie sa konali aj v Južnej Afrike alebo kenskom Nairobi. Počas piatka sa očakáva viac ako 800 podujatí aj v Spojených štátoch.
Protesty sa inšpirovali aktivizmom švédskej tínedžerky Grety Thunberg, ktorá už pred rokom začala pod heslom "piatkami za budúcnosť" usporadúvať každotýždňové demonštrácie. Vyzývala na nich svetových lídrov, aby zväčšili svoje úsilie v boji proti klimatickým zmenám. Thunberg vystúpi v pondelok aj na klimatickom summite Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku.
Nemecká vláda si na deň celosvetového klimatického štrajku načasovala predstavenie plánu na boj proti klimatickej kríze. Merkelovej kabinet vyčlenil sumu 60 miliárd eur na opatrenia, ktoré majú pomôcť pri nastolení procesov v nemeckom hospodárstve, ktoré zabezpečia postupný prechod k trvalo udržateľnému životu a v prvom rade pomôžu výraznejšie znížiť emisie skleníkových plynov.
"Dnes nežijeme trvalo udržateľne," konštatovala v piatok Merkelová. Podľa nového plánu má Nemecko, ktoré je najväčšou európskou ekonomikou, znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent oproti úrovni z roku 1990. Súčasťou plánu sú viaceré opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť na zníženie emisií predovšetkým v sektore dopravy. Okrem iného by sa mali postupne znížiť dane na železničnú dopravu a zvýšiť dane na leteckú dopravu.
Nemecké ekologické hnutia však plán kabinetu označujú za úplne nedostatočný a ekológovia tvrdia, že tieto opatrenia na zamedzenie klimatickej katastrofe nebudú stačiť. V rámci štrajku za klímu, ktorý sa v tento piatok koná po celom svete, vyšlo do ulíc desiatok nemeckých miest spolu až 1,4 milióna Nemcov.
Nesúhlas s klimatickým plánom nemeckej vlády vyjadrujú občania aj pomocou populárneho anglo-nemeckého hashtagu "Not my Klima paket" (Tot nie je môj súbor klimatických opatrení).
Britská BBC píše, že občania Nemecka sú v otázke boja proti klimatickej kríze uvedomelejší ako ich vláda. Zatiaľ čo vláda prijíma polovičaté opatrenia, až 63 percent z celkovej populácie Nemecka sa v nedávnom prieskume vyjadrilo, že chce, aby vláda uprednostnila ochranu klímy pred ekonomickým rastom. Len 24 percent Nemcov si myslí, že treba naďalej uprednostňovať ekonomický rast pred životným prostredím.