Čo sa mu zatiaľ podarilo? Nie je vývoj umelej inteligencie hra s ohňom? Nehrozí ľudstvu zotročenie robotmi? Dozviete sa v nasledujúcom rozhovore.
Ste jedným z popredných odborníkov na umelú inteligenciu v našich končinách. Lákal vás tento svet už od malička?
Ako dieťa ma vždy fascinovala umelá inteligencia. Sníval som o vybudovaní všeobecnej umelej inteligencie a o tom, čo niektorí ľudia nazývajú AI (z ang. artificial inteligence - umelá inteligencia) na ľudskej úrovni. Medzi moje vášne odvždy patrili vesmír, vytváranie nových vecí a objavovanie neznámeho. To ma priviedlo k založeniu firmy Keen Software House a k vytvoreniu počítačovej hry Space Engineers. Úspech v tejto oblasti mi následne umožnil zamerať sa na vývoj umelej inteligencie a vytvorenie spoločnosti GoodAI. Verím, že s aktuálnym vývojom v technologickej oblasti sa skutočne podnikajú kroky k naplneniu tejto vízie.
Investovali ste do vývoja umelej inteligencie 10 miliónov dolárov (9 mil. eur). Čo chcete v tomto odvetví dokázať?
Hlavným zámerom spoločnosti GoodAI, rovnako ako aj mojím osobným, je vybudovať všeobecnú umelú inteligenciu s cieľom pomôcť ľudstvu a pochopiť vesmír. Konečnou métou by mala byť umelá inteligencia, ktorá replikuje funkcie ľudského mozgu a dokáže sa ďalej zlepšovať. Táto inteligencia vie myslieť a pracovať spôsobom, o ktorom ľudia nedokážu ani len začať premýšľať a robí to veľkou rýchlosťou.
Slovné spojenie umelá inteligencia počujeme dnes z každej strany, ale čo to vlastne v skutočnosti je?
Umelá inteligencia by sa dala charakterizovať ako softvérový program, ktorý je schopný učiť sa, prispôsobovať sa, byť kreatívny a riešiť problémy. Poznáme úzko zameranú umelú inteligenciu a všeobecnú umelú inteligenciu. Prvá menovaná je zvyčajne schopná vyriešiť len jeden špecifický problém a nevie preniesť naučené vedomosti do inej oblasti. Naopak, všeobecná umelá inteligencia sa zameriava na učenie ľudských zručností a špecializuje sa na to, ako nadobudnuté vedomosti preniesť aj do nových úloh.
Čiže stroj, ktorý rozmýšľa. Je také niečo už na svete?
Doteraz sa zatiaľ nepodarilo nikomu vytvoriť všeobecnú umelú inteligenciu. Ak sa to podarí, bude schopná riešiť úlohy, ktoré v súčasnosti, my ľudia, nie sme schopní vyriešiť. Automatizujeme vedu, strojárstvo, výrobu, roboty, zábavu, všetko, na čo si dokážete pomyslieť. Všeobecná umelá inteligencia nám pomôže stať sa lepšími ľuďmi, rozširovať našu vlastnú inteligenciu a zlepšovať sa vo všetkých smeroch.
Takže to nebude ako v hororoch, kde sa umelá inteligencia ujme nadvlády nad svetom, zotročí ľudstvo alebo ho dokonca rovno zničí?
V GoodAI vidíme umelú inteligenciu ako nástroj, ktorý budú môcť ľudia použiť, aby rozšírili svoje vlastné schopnosti. V súčasnosti už takmer všetci do určitej miery používame umelú inteligenciu. Stretávame sa s ňou každý deň a spoločnosti prijímajú túto technológiu čoraz viac a viac. Umelá inteligencia má potenciál byť použitá ako nástroj v dobrom, ale aj v zlom úmysle. Pri mediálnych správach o umelej inteligencii niekedy vidíme určitý negatívny podtón, ktorý sa rozoberá viac, ako je dobré. Netvrdím však, že by sa mal tento pohľad na vec úplne ignorovať. Preto v našom inštitúte AI Roadmap Institute mapujeme futuristické plány a stanovujeme, ako môže vyzerať budúcnosť s rôznymi aktérmi a s rôznymi rozhodnutiami. Je dôležité, aby sme pochopili možné negatíva a vedeli im predísť.
Nevieme teda zaručiť, že bude umelá inteligencia k ľuďom priateľská?
To, ako bude vyzerať umelá inteligencia, bude závisieť od toho, kto ju vytvorí, pretože práve tvorca bude schopný vniesť do nej svoje hodnoty. Musia sa určite zaviesť správne bezpečnostné postupy, aby sa zabezpečilo, že umelá inteligencia zostane bezpečná a bude rešpektovať ľudí. Agentov umelej inteligencie, ktorých programujeme, vidím ako čistý, nepopísaný papier. Našou úlohou je naplniť ich vedomosťami, aby mohli sami za seba robiť rozhodnutia o tom, čo je morálne a eticky prijateľné. V GoodAI učíme našich agentov podobným spôsobom ako v škole, podobne ako by ste učili dieťa. Na tento účel používame starostlivo prispôsobené učebné osnovy, ktoré ich vystavujú čoraz zložitejšiemu prostrediu. Učíme ich porozumieť svetu, spôsobu, akým konáme my ľudia, rešpektu k ľudskej morálke a etike. Tento proces bude potrebné zlepšiť, ale považujeme ho za kľúč k bezpečnému rozvoju umelej inteligencie.
Ak sa však dostane do nesprávnych rúk, môže sa z nej stať zbraň. Ako takémuto zneužitiu predísť?
Aby sa tomu predišlo, je dôležitá spolupráca všetkých zúčastnených strán. V budúcnosti bude nutné vypracovať zmluvy o umelej inteligencii. Pri tom budú zohrávať dôležitú úlohu medzinárodné organizácie, ako je napríklad OSN.
Oplatí sa nám podstupovať toto riziko, ak vieme, že sa to všetko môže otočiť proti nám?
Určite to stojí za to. Na vývoji všeobecnej umelej inteligencie sa pracuje po celom svete a prelomový objav sa pravdepodobne podarí dosiahnuť v nasledujúcich dekádach. Preto je dôležité, aby sa vývoj a samotné nastavenie pravidiel urobili správne. Netreba zabúdať, že v súčasnosti dosahujú ľudia v mnohých oblastiach hranice svojich schopností. Mám na mysli vedu, techniku, cestovanie, výrobu energie a mnoho ďalších. Verím, že umelá inteligencia tieto limity prelomí a dá nám nové možnosti napredovania. Umelá inteligencia, ktorá je schopná myslenia a riešenia problémov, by sa mohla dať použiť pri riešení najväčších problémov ľudstva. Či už liečby rakoviny, zmeny klímy, alebo cestovania do vesmíru.
V súčasnosti sa často spomína najmä klimatická katastrofa, ktorá ľudstvo čaká. Ako by v tomto smere mohla pomôcť umelá inteligencia?
Ak by sa všeobecná umelá inteligencia zamerala na riešenie problému používania fosílnych palív pri zachovaní súčasného životného štýlu, mohla by prísť s riešeniami, ktoré ľudský mozog na svojej súčasnej úrovni nedokáže ani pochopiť! Predstavujem si, že nové druhy energie budú veľkým problémom, na ktorom bude umelá inteligencia pracovať. Tiež som presvedčený, že by sa mohla použiť v oblasti diplomacie, či na medzištátnej úrovni, čím by sa znížila pravdepodobnosť vojen, alebo jadrovej agresie.
Dá sa umelú inteligenciu naučiť aj etike či morálke?
Umelá inteligencia sa bude musieť naučiť nejaký „kód“, či už ide o „etiku“ alebo „morálku“. Pri skúmaní týchto myšlienok sme spolupracovali s mnohými partnermi. Najzaujímavejšou bola spolupráca s rímskokatolíckym kňazom na písaní blogu, ktorý sa zaoberal myšlienkou výučby strojov k cnosti. Zatiaľ však vieme iba to, že akokoľvek sa na to pozeráme, je takmer nemožné napísať súbor morálnych pravidiel, alebo etických zásad do systému umelej inteligencie, ktorý by jej hovoril, čo má robiť v každom scenári. Veríme, že sa musíme zamerať na to, aby sme umelú inteligenciu naučili porozumieť veciam tak, ako to robíme my. Napríklad, ak dáme umelej inteligencii pokyny „pomáhať ľuďom“, musíme si byť istí, že má umelá inteligencia rovnaké chápanie tohto pojmu ako my. Vďaka tomuto porozumeniu bude schopná robiť rozhodnutia a úsudky v skutočných situáciách.
Ako vlastne taký „umelý mozog“ vzniká? Dá sa prirovnať k vývinu ľudského mozgu?
Na vašu otázku zatiaľ nemá odpoveď nikto na svete. V našom tíme sa preto zatiaľ snažíme zamerať na malé kroky. Prvým krokom je preukázať, že umelá inteligencia je schopná postupného učenia sa, teda využívania vedomostí, ktoré sa už raz naučila, na riešenie nových úloh. Ďalším dôležitým krokom je pre nás jazyk. Ak by umelá inteligencia porozumela ľudskému jazyku, bude oveľa ľahšie s ňou priamo komunikovať a vyučovať ju. V súčasnosti spolupracujeme s University of Cambridge na Olympijských hrách AI pre zvieratá. Je to súťaž, kde umelá inteligencia plní také úlohy, ktoré so svojou kapacitou mozgu dokážu plniť aj zvieratá. V podstate porovnávajú, či dokáže tieto úlohy plniť umelá inteligencia lepšie ako zvieratá. Preto môže byť v tomto okamihu vhodnejšie porovnať umelú inteligenciu práve so svetom zvierat, keďže zatiaľ nie sme dostatočne blízko úrovni ľudského mozgu.
Vytvorili ste Ringo, umelú inteligenciu rozoznávajúcu kvalitu diamantov na podobnej úrovni ako skúsení znalci. V akých iných odvetviach sa už vaše projekty predstavili?
Náš aktuálny projekt je zameraný na oblasť zdravotníctva. Pomocou analýzy obrazu vykonávanej umelou inteligenciou, pomáhame zdravotným sestrám určiť, ktorým pacientom hrozí vznik preležanín. Pracujeme však aj v iných oblastiach, napríklad v automobilovom priemysle. Zabezpečili sme taktiež kontroly kvality pre výrobné spoločnosti, spolupracovali sme s bankami, poisťovňami, energetickými spoločnosťami, logistickými špecialistami a s ďalšími.
Vývojom umelej inteligencie sa však zaoberajú aj svetovo známe gigantické firmy ako napríklad Google či Amazon. Máte šancu obstáť v takejto konkurencii?
Existuje veľa veľkých hráčov, no nikto nemôže povedať, či sa prelomový objav nepodarí napríklad niekomu sediacemu a pracujúcemu v zaprášenej garáži… Čo sa však týka našej firmy, som presvedčený, že môžeme súťažiť a byť konkurencieschopnými. Máme silný tím a robíme sľubné kroky vpred. Od umelej inteligencie svet delí možno iba niekoľko riadkov kódu, a tie môžu pochádzať odkiaľkoľvek.
A čo budúcnosť s robotmi? Budú mať vôbec ľudia ešte prácu?
Z krátkodobého hľadiska sa stroje budú používať na mnoho podradných úloh. Administratívne úlohy, manuálne úlohy atď. Musíme sa pripraviť na znižovanie počtu pracovných miest, čo nebude jednoduché. Je veľmi pravdepodobné, že bude potrebné určité prepracovanie zaužívaného sociálneho štátu. Nepovažujem to však za problém. Keď bude možné použiť umelú inteligenciu na prácu a nezvyčajné úlohy, ľudia sa budú môcť zamerať na rozvoj seba samého a robenie vecí, ktoré chcú robiť. Som presvedčený, že by sme sa nemali pýtať „môžeme túto prácu automatizovať?“, ale „kedy sa táto práca automatizuje?“. Myslím si, že v budúcnosti sa ľudia budú pozerať na prácu ako na dávnu, dávnu minulosť.
Humanoidní roboti
Stroje, ktoré svojou konštrukciou a vzhľadom až mrazivo pripomínajú človeka! To sú humanoidní roboti. Jedného z prvých takýchto robotov s menom Asimo, vyvinula v roku 2000 spoločnosť Honda. Ten sa však na človeka až tak neponášal, teda, nemal napríklad tvár.
Stal sa doslova celebritou v robotickom svete. Obiehal celý svet, navštevoval technologické výstavy, prijali ho dokonca kráľovské rodiny či hlavy štátov. Asimo dokázal napríklad chodiť po schodoch, tancovať, komunikovať s osobami v príslušnom jazyku. Dnešní humanoidní roboti, ktorí vyzerajú na prvý pohľad na nerozoznanie od človeka, toho zvládnu oveľa viac.
Príkladom je Sophia od spoločnosti Hanson Robotics. Tá si pomaličky osvojuje ľudské vlastnosti, rýchlo sa učí a dokáže udržiavať konverzáciu či v obmedzenom režime vyjadrovať niektoré emócie. Hoci samostatne rozmýšľajúci stroj ešte nebol vyvinutý, Sophia a jej podobní súkmeňovci dokazujú, aké obrovské kroky ľudstvo v oblasti robotiky a umelej inteligencie doteraz urobilo.
Marek Rosa (40)
• slovenský programátor, vývojár počítačových hier, odborník na umelú inteligenciu
• zakladateľ spoločnosti Keen Software House, ktorá sa zaoberá tvorbou počítačových hier
• prerazil s hrou Space Engineers, ktorej sa predalo vyše 3,5 milióna kópií
• zakladateľ spoločnosti GoodAI, ktorá sa zaoberá výskumom a vývojom univerzálnej umelej inteligencie
• Marek Rosa často prednáša na konferenciách o vývoji hier či umelej inteligencii
• v roku 2019 vyhral ocenenie osobnosť roka na českých AI Awards - súťaž oceňuje odborníkov, ktorí určujú smer celosvetového vývoja AI technológií
Kde využívame umelú inteligenciu?
• asistent riadenia automobilu
• robotické vysávače
• virtuálne hlasové asistenty v telefónoch
• sociálne siete
• aplikácie v smartfónoch
Autá, ktoré jazdia samy
Keď v roku 1885 Nemec Karl Benz vytvoril prvý automobil, bol to obrovský prelom. Ak by mu vtedy niekto povedal, že raz budú autá jazdiť samy, asi by len nechápavo krútil hlavou a hľa. O viac ako 130 rokov neskôr mnohé automobilky nielenže vo veľkom využívajú vo svojich vozidlách nástroje umelej inteligencie, stvorili dokonca autá, ktoré na svoje riadenie nepotrebujú šoféra.
Autonómne vozidlá dokážu sledovať okolité prostredie a pohybovať sa v ňom bez ľudského zásahu. Autá používajú rôzne kamery, senzory a skenery a spoliehajú sa na presnosť GPS a hlavne umelú inteligenciu, ktorá dokáže vyhodnocovať možné riziká. Snáď najznámejším mužom v tejto oblasti je Elon Musk a jeho Tesla, ktorá disponuje autopilotom.
Firma hlása, že ešte tento rok predstavia plne autonómne vozidlo. Netreba však zabúdať, že ich vozidlá s autopilotom majú na svedomí už niekoľko smrteľných nehôd. Vývoju autonómnych vozidiel sa venujú aj iné firmy ako Waymo, Toyota, Mercedes-Benz či Intell alebo Apple. Jedným z najväčších rizík týchto vozidiel je bezpečnosť technológie a jej možné zneužitie.
