My Huong Le (49) mala len päť rokov, keď ju odviezli aj s bratom z rodnej dediny vo Vietname. "Pamätám si ako mi mama povedala, že s bratom Tamom ideme na výlet. Plakala tak veľmi až sa jej triaslo celé telo," odhalila pre portál Mirror svoju poslednú spomienku na mamu menom Can. Ako mnoho iných detí z Vietnamu aj ich adoptovala austrálska rodina.
"Často som sa pýtala, kedy sa vrátim domov, no nikto mi neodpovedal, pretože mi nerozumeli. Napokon mi adoptívni rodičia povedali, že moja mama zomrela. Plakala som za ňou každý večer," pokračovala v rozprávaní. Ani život v adoptívnej rodine nebol ako z rozprávky. Rodičia mali zlý vzťah a keď mala My 15 rokov, zomrela jej adoptívna mama.
Krátko nato objavila v kartotéke nevlastného otca list s vietnamskou pečiatkou. Nadšená tínedžerka skúsila napísať na adresu list a dúfala, že Can je nažive. Jej najväčší sen sa splnil. "Prišiel mi fax so slovami, že mama žije." My si so svojou mamou dopisovala celé roky a tešila sa z ich kontaktu. Všetko sa zmenilo, keď si Can začala pýtať peniaze. "Bolo to priveľa. Trhala som jej listy a snažila sa žiť pokojný život," dodala.
Po takmer 30 rokoch odlúčenia sa žena opäť ozvala svojej rodine. Kúpila si letenku do Vietnamu a stretla sa s Can. "Spoznala som ju hneď ako som ju zbadala. Vyzerala takmer ako v deň, keď sme odišli. Bolo to dojímavé, celá dedina ma vítala doma." My sa presťahovala do Vietnamu natrvalo, kúpila dom a začala v ňom žiť aj s mamou. Konečne mala rodinu, po ktorej túžila, no musela ju finančne podporovať.
"V roku 2007 som si adoptovala dvoch chlapcov, Daniela a Sama. Vtedy sa všetko menilo. Mama žiarlila na mojich synov lebo som jej už nedokázala dávať peniaze. Po štyroch rokoch spoločného bývania sa odsťahovala," pokračovala v rozprávaní My.
Jeden telefonát však obrátil jej život na ruby. Všetko čomu doteraz verila bolo len obrovské klamstvo. "Zistila som, že Can vôbec nie je moja mama. Zlomilo mi to srdce. Nič zrazu nedávalo zmysel." My sa napokon dozvedela krutú pravdu. Žena, ktorú považovala za mamu ju pred 48-rokmi zobrala jej biologickým rodičom. Meno jej pravej mamy bolo Ho Thi Ich. Počas tehotenstva ochorela a o bábätko sa zatiaľ starala kamarátka Can. Keď chcela dieťa späť, akoby sa po ňom zľahla zem.
Ho Thi Ich po stratenej dcére neprestala pátrať. Po dlhých rokoch odlúčenia sa napokon našli. "Bola nesmierne šťastná, že ma našla a videla skôr ako zomrela. Povedala, že ma celé roky zúfalo hľadala. Nikdy sa nevzdala nádeje," opísala My ich prvé stretnutie. Napriek tomu, že je to už rok odkedy sa dozvedela pravdu, stále v nej vrie zlosť. "Nechcem Can už nikdy vidieť. Ukrátila ma o 14 rokov s mojou pravou mamou a ani sa neospravedlnila. Nikdy nepochopím, prečo ma ukradla, keď sa ma o pár rokov aj tak vzdala." My je napriek všetkému nadšená, že ich príbeh mal šťastný koniec.
