Ten v ňom upravuje možnosti pre duchovných, ktorí pôsobia v ozbrojených silách či polícii, aby nemuseli pri sebe nosiť zbraň. V súčasnosti je totiž povinné, aby vedeli zaobchádzať so zbraňou a používať ju.
V zákone týchto kňazov definujú ako „osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore SR, Zbore väzenskej a justičnej stráže alebo v Ozbrojených silách SR“. Predkladateľom je Hrnko z SNS, ktorý argumentuje tým, že novela zosúladí legislatívu Slovenska so ženevskými konvenciami. Tam sa na duchovnú službu hľadí ako na „nekombatantov“, čiže nebojovníkov.
„Použitie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní, keďže život vnímajú ako najvyššiu hodnotu,“ píše sa v dôvodovej správe. Odlišné vnímanie duchovnej služby v ozbrojených silách uplatňujú aj v iných krajinách sveta - Nemecku, Taliansku, Chorvátsku či USA. V súčasnosti je nutné, aby mali zbraň a dokonca ju musia aj používať.
„Napríklad počas povinných cvičných strelieb, ktoré musia absolvovať. Predkladaná novela generálne nezakazuje osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách držať zbrane. Bude na rozhodnutí príslušnej cirkevnej autority, či svojim osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou umožní mať pridelenú zbraň a používať zbraň, alebo nie,“ píše autor zákona.
V praxi tak môže nastať situácia, keď ten súhlas neudelia cirkvi vo všeobecnosti, ale aj taká, keď duchovný o to požiada na základe „výhrady vo svedomí“. Armáda bude kňazov bez zbraní riešiť zosilnením ich ochrany - nepriestrelnou vestou alebo iným príslušníkom.
