S tým však nesúhlasia zamestnávatelia, ktorí mali k tejto výške pripomienky. „Jednotne všetci sociálni partneri boli proti návrhu, odborári navrhovali viac, zamestnávatelia menej,“ povedal Richter. Podľa ministra nebol až taký problematický samotný návrh výšky minimálnej mzdy, ale najmä nadväzujúcich 42 príplatkov, ktoré sa odvíjajú od minimálnej mzdy. „Inštitút finančnej politiky analyzuje možné dosahy a riešenia, ktoré by súviseli s tým, že by sme podľa možnosti aspoň niekde oddelili minimálnu mzdu od tých príplatkov. Som pripravený rokovať a diskutovať o tom, že by príplatky za nočnú, sviatky boli oslobodené od daní a odvodov,“ priblížil Richter.
Pôvodné návrhy boli až na úrovni 635 eur, čo však, zdá sa, nie je vôbec reálne. Nedohodu medzi dvoma súperiacimi stranami tak ako každoročne muselo rozseknúť ministerstvo práce pod vedením Jána Richtera, ktoré navrhlo na budúci rok minimálku na úrovni 580 eur.
Odborári naďalej trvali na razantnejšom raste minimálnej mzdy na 607,80 eura. „Konfederácia odborových zväzov SR zotrváva na svojom stanovisku, vychádzame zo 60 % priemernej predpokladanej mzdy v národnom hospodárstve. Pôvodný návrh bol 635 eur, po istých diskusiách a po vyhodnotení štatistík sme náš návrh upravili,“ priblížila viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Zamestnávatelia boli naďalej zásadne proti ministerstvom navrhovanej výške a presadzovali zvýšenie na 552,20 eura, výhrady malo aj Združenie miest a obcí Slovenska. „Otvorila sa diskusia odpojenia minimálnej mzdy, to je kľúčový problém, prečo minimálnu mzdu nie v takej výške, ako navrhuje ministerstvo,“ uviedol viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka.
Zamestnávatelia tiež kritizovali nový návrh Smeru, ktorým chcú ustanoviť vzorec určovania minimálnej mzdy. „Je to nedobrý spôsob predkladania a vstupovania do pracovnoprávnej legislatívy. Celá diskusia chýba,“ doplnil Machunka.
