S Jarmilou Lajčákovou-Hargašovou (52) sme sa rozprávali aj o jej prvom vnukovi, živote v diplomatickej komunite či o večeroch v teplákoch.
Dlhšie obdobie ste boli, aspoň navonok, bez práce. Čo ste robili počas posledného roka, po návrate z USA? Čo vás napĺňalo?
Bez práce som, vďakabohu, nikdy nebola. V prvom rade som musela presťahovať domácnosť. Okrem toho som naďalej moderovala rôzne podujatia, venovala som sa diplomatickému zboru, charite. A, samozrejme, celej rodine.
Vy ste aj bez kamery či bez moderovania „kompletný“, šťastný a spokojný človek?
Dúfam, že som ešte „kompletná“, aj keď človek nikdy nevie. (smiech) Šťastie a spokojnosť rozhodne s kamerou nesúvisia, aj keď k nim určite patrí možnosť realizovať sa a robiť to, čo robím rada.
Do práce v RTVS ste sa po návrate z USA mohli vrátiť už pred rokom. V čom bol problém?
Predovšetkým som cítila, že sa už nechcem vrátiť do športového spravodajstva. Pokiaľ ide o iné projekty, predstava, že vám niekto predloží ponuky a vy si z nich vyberáte, je nereálna. A nie je jednoduché vymyslieť niečo, s čím sa stotožníte a súčasne má televízia o to záujem. Ja mám, naopak, pocit, že sme ten proces poriadne urýchlili a posledné mesiace boli pre mňa pracovne mimoriadne rušné.
