Uvádza sa to v najnovšej štúdii o vplyve klimatických zmien na svetové oceány a ľadovú pokrývku Zeme, ktorú v stredu zverejnil Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC). Inštitúcia, ktorá pracuje pod patronátom OSN a združuje svetové vedecké špičky, okrem iného uvádza, že do konca tohto storočia sa roztopí veľká väčšina rozlohy vnútrozemských ľadovcov vrátane tých v Alpách.
Svetoví politici a predstavitelia biznisu sa stále nedokázali dohodnúť na adekvátnych opatreniach na zabránenie najhorším scenárom klimatickej krízy. Správa IPCC však len sucho konštatuje, že aj keby ľudstvo okamžite a úplne prestalo vypúšťať do ovzdušia skleníkové plyny, niektoré drastické a nebezpečné procesy sú už aj tak nezvratné. Jedným z nich je napríklad rekordné topenie ľadu na Antarktíde, ktorá podľa IPCC vykazuje "nezvratnú nestabilitu ľadovej pokrývky".
Dych vyrážajúca situácia je aj na severe - správa IPCC konštatuje, že v Arktíde sa rozloha priemernej júnovej snehovej pokrývky zmenšila od roku 1967 viac ako o polovicu, konkrétne o 2,5 milióna štvorcových kilometrov. "Modrá planéta sa nachádza vo vážnych problémoch, dostáva početné údery z rôznych smerov, a je to naša vina," konštatoval v stredu člen IPCC Jean-Pierre Gattuso. "Klimatické zmeny sú už v tomto štádiu nezvratné. Vďaka nárastu teploty oceánov už neexistuje cesta späť," dodáva jeho kolegyňa, francúzska klimatologička Valérie Masson-Delmotte.
Teplota svetového oceánu sa podľa IPCC každoročne zvyšuje bez prestávky už od roku 1970. Čo je ešte horšie, zatiaľ čo doteraz sa hladina oceánu zvyšovala najmä vďaka nárastu jeho teploty, stále viac sa hlavným faktorom nárastu hladiny stáva topenie Antarktídy a Grónska. Antarktída stratila vinou globálneho otepľovania v rokoch 2007 až 2016 až trojnásobné množstvo ľadovej pokrývky oproti rovnako dlhému obdobiu rokov 1997 až 2006. V Grónsku bol tento nárast medzi dvoma poslednými desaťročiami dvojnásobný.
Čo sa týka ľadovcov vo vysokohorských oblastiach neľadových kontinentov vrátane Ánd a Álp, tie môžu podľa scenárov IPCC stratiť do roku 2100 až hrozivých 80 percent svojej súčasnej rozlohy. Azda najalarmujúcejšou správou je to, že ak ľudstvo nezačne okamžite konať a drasticky nezníži objem skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry, hladina svetového oceánu stúpne podľa IPCC do roku 2100 o 1,1 metra. V ďalších storočiach by pri takomto scenári narastala ešte dramatickejšie.
Podľa správy IPCC je veľmi pravdepodobné, že do roku 2100 sa stanú neobývateľnými viaceré celé ostrovné štáty. "Bude to mať ďalekosiahle dôsledky pre nízko položené prímorské oblasti, v ktorých žije takmer 700 miliónov ľudí," konštatuje francúzsky klimatológ Jean-Pierre Gattuso.
