Jeho vynález si takmer okamžite obľúbili malí aj veľkí. Dať si chutnú tresku s dvoma čerstvými chrumkavými rožkami je pochúťka, ktorá je medzi Slovákmi stále najobľúbenejším fast foodom. Na internete pribúdajú recepty, ako si ju vyrobiť doma čo najchutnejšiu. Napriek nehynúcej sláve tohto rybieho šalátu na ňom jeho vynálezca nikdy nezbohatol. Július Boško, rodák z Nového Mesta nad Váhom, bol výnimočný kuchár a cukrár, ktorý rád experimentoval.
„Bol to veľký dobrák, ktorý miloval svoju rodinu a nadovšetko svoju prácu,“ prezradila Novému Času jeho neter a krstná dcéra Alena Uhríková. Boškovci mali dom s cukrárňou a pekárňou, ale keď prišlo znárodnenie v roku 1948, museli ho lacno predať štátu. Rodina sa neskôr aj s malými synmi Julkom a Petrom presťahovala do Bratislavy. Boško sa stal vedúcim tamojšej Ryby. A práve tam sa v 50. rokoch minulého storočia začal rodiť príbeh slávnej tresky.
Okamžite sa uchytila
„Ľudia v tom čase málo jedli ryby, a tak sa snažil štát nájsť spôsob, ako ich zatraktívniť,“ spomína Boškova neter. Celé ryby sa im však čoskoro zunovali, a tak bolo potrebné vymyslieť niečo nové. Na novinky bol Július Boško ako stvorený! V roku 1954 namiešal kombináciu varenej tresky, zeleniny a majonézy. Tento rybí šalát okamžite zaujal. Ľudí, ktorí ho chceli ochutnať, bolo čoraz viac, v Bratislave sa treska stala veľkým hitom. „Čo vieme z rozprávania, medzi ľuďmi sa hneď uchytila a najskôr začali chodiť na prvú tresku do Ryby na Dunajskú ulicu. Onedlho sa začala vyrábať na celom Slovensku,“ dodal Alenin manžel Milan Uhrík. Národný podnik Ryba mal v tom čase rozbehnuté závody aj v Košiciach a Žiline. Práve na severe Slovenska fungovala výroba rybích špecialít na našom území najdhlšie.
Robil aj zmrzlinu
„Otec“ tresky pracoval v bratislavskej Rybe do začiatku 70. rokov, až do skončenia výroby na Dunajskej ulici. Vždy však robil aj niečo navyše. „Na Bajkalskej ulici v Bratislave si prenajal garáž, kde varil, mrazil a predával vlastnú zmrzlinu. Ako všetko, do čoho sa Julko v oblasti gastronómie pustil, aj tu sa mu darilo,“ spomína s úctou na krstného otca Alena Uhríková.
Je chutná a zdravá
Július Boško mal smolu, že nežil v kapitalizme, kde by za svoj vynález dostal slušné peniaze. V socialistickom Československu ho tak nanajvýš potľapkali po pleci a dali mu Čestné uznanie. To najčestnejšie mu však vystavili Slováci, ktorí tresku zbožňujú. Dávajú si ju dokonca priviezť aj za hranice. Neobsahuje lepok ani laktózu a vďaka rybiemu mäsu a zdravému repkovému oleju v majonéze je bohatá na omega-3 mastné kyseliny. Jej konzumáciou tak prijímame dôležitý jód aj selén.
Výrobky, ktoré prežili socializmus
Vinea je značka sýteného nealkoholického nápoja vyrábaného z hroznového muštu. Namiešal ju kolektív slovenských vinárskych odborníkov na čele s doc. Ing. Jánom Farkašom v roku 1973. Vyrába sa od r. 1974. Získala sériu domácich aj medzinárodných ocenení a v osemdesiatych rokoch sa vďaka nadmernému exportu do USA stala na Slovensku nedostatkovým tovarom. V súčasnosti sa vyrába vo viacerých variantoch.
Ich vznik sa datuje do začiatku 20. storočia v Spišskom Podhradí. Do roku 1950 ich vyrábalo v meste viacero uznávaných mäsiarskych majstrov ako Štefan Varsányi, Michal Griger, neskôr Španer so svojím zaťom Štefanom Blaškom. Na výrobu párkov sa kupovali teľatá z vysokohorských pastvín, najčastejšie zo Zamaguria. Originálny recept výroby sa však nezachoval. Jeho tajomstvo si zobrali do hrobu mäsiarski majstri.