Jeho najhoršie obavy sa potvrdili, keď mu nariadili utratiť diviaky. Spoliehal sa však na chladiace boxy od štátu, do ktorých uskladnil mäso dovtedy, kým neprídu výsledky z laboratória. Po vyše 10 dňoch sa však vyše 360 kilogramov mäsa pokazilo a muž zostal bez akejkoľvek náhrady. Ako Bartolomej Kandráč priznáva, doplatil na zodpovednosť. „Asi platí, že za dobrotu na žobrotu. Neviem si inak vysvetliť, že moja 11-ročná práca a starostlivosť o zvernicu vyšla úplne nazmar. Nariadili mi utratiť diviaky a ja som ochotne vyšiel štátu v ústrety. Vzorky potvrdili, že neboli choré, no dali nám to vedieť len telefonicky, a to až po 13 dňoch od odberov a za taký dlhý čas sa už nedalo použiť,“ povedal smutne majiteľ zvernice v Byšte.
Muž chcel zabrániť šíreniu nebezpečného afrického moru, ktorý sa nakoniec u jeho zvierat ani nepreukázal, no teraz nemá diviaky ani mäso. „Ulovili sme prvých šesť kusov zo 16 a výsledkom je len škoda. O morálnej ujme ani nehovorím. Divina má zrieť pri teplote od 4 do 7 stupňov Celzia, aby bola odvetraná a v perfektnom stave. Za ten dlhý čas po oznámenie výsledkov vzoriek však už mäso napadla pleseň a mohol som ho vyhodiť,“ posťažoval sa Kandráč.
Škodu za šesť kusov s celkovou hmotnosťou mäsa 360 kilogramov vyčíslil na 3 600 eur. „Neviem, čo mám robiť. O odškodnení nie je reč, ale od veterinárnej a potravinovej správy Trebišov som dostal písomne, že neusmrtené diviaky mám držať v uzatvorenom priestore. Sú v ohradenej zvernici, ale nie sú ustajnené, čo u diviaka nie je možné. Vtedy ich treba čo najskôr usmrtiť,“ citoval príkaz úradníkov majiteľ zvernice. „Stavajú sa k tomu tak, ako sa stavajú, určite by som si rozmyslel, čomu nabudúce vyhoviem,“ uzavrel Kandráč. Prečo vyšetrenie vzoriek trvalo tak dlho, až sa mäso pokazilo, ostáva záhadou. Oslovili sme Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR, no do uzávierky neodpovedali.
