Ako sa na tento problém díva dokumentaristka Diana Fabiánová (40), ktorá sa podujala na neľahkú úlohu zoznamovať ľudí a hľadať im partnerov? A čo si myslí o nevere, o ktorej práve točí film?
Vaším otcom je známy psychológ Dušan Fabian. Aké je to byť dcérou psychológa? Prejavovalo sa otcovo povolanie vo vašej výchove?
Myslela som si, že on doma psychológiou vôbec neaplikuje. Až spätne som si uvedomila, že to na nás aplikoval, ale tak nežne, že sme to s bratom ani nezbadali.
Čiže bol v tom rafinovaný?
Otec priznal, že na nás robil aj experimenty, ale v dobrom, aby sme nemali pocit, že nás do niečoho tlačí. Iba nás tak jemne viedol... Málokedy sme sa dočkali od neho priamej odpovede, vždy sa ma spýtal: A ty si čo o tom myslíš, Dianka? Vtedy ma to hnevalo. Až oveľa neskôr som pochopila, že ma takto primal o veciach premýšľať.
Snažíte sa dnes pri svojej práci pracovať s ľuďmi ako psychológ?
Nemám na to kvalifikáciu, ale psychológia ma zaujíma. Otec nechcel, aby som bola psychologičkou. Tvrdil, že je to veľmi náročné povolanie, stále počúvať o cudzích trápeniach a spoznávať ťažké životné príbehy... Ako deťom nám o svojich prípadoch nehovoril a ani teraz nám veľa nepovie, v tomto je striktný. My nevieme, kto sú jeho klienti, hoci k nemu chodí celá Bratislava. Každému v istom životnom období príde vhod rada psychológa. Škoda, že sa za to stále hanbíme, ako by to bolo niečo, čo treba skrývať.
