Uvádza sa to v štúdii publikovanej v časopise Environmental Science and Technology. Mikroplasty sa často nachádzajú, napríklad, vo vode z vodovodu, balenej vode alebo aj v niektorých potravinách. Za mikroplast sa považuje akýkoľvek malý (v dĺžke kratší ako päť milimetrov) kúsok akéhokoľvek plastového úlomku. Informuje o tom britská BBC.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) takéto častice nemusia predstavovať zdravotné riziko. Ako však organizácia dodáva, tieto tvrdenia sú však založené na "obmedzených informáciách" a v tejto otázke vyzvala na širší výskum.
Rovnako na ďalší výskum dopadov mikroplastov na zdravie vyzvali kanadskí výskumníci z McGill University v Montreale. Pre potreby štúdie použili štyri rôzne komerčné balenia čajov v plastových vrecúškach. Väčšina vrecúšok je vyrobená z papiera, avšak niektoré prémiové značky prešli pri svojich produktoch na plastovú sieťovinu.
Výskumníci odstránili čaj a prázdne vrecúška dali do 95-stupňovej vody. Zistili pritom, že jediné plastové čajové vrecúško uvoľnilo do horúcej vody 11,6 miliardy častíc mikroplastov a 3,1 miliardy menších nanoplastov. Tieto častice sú voľným okom neviditeľné. Množstvo "častíc uvoľnených z čajového vrecúška je rádovo niekoľkokrát vyššie, ako predtým uvádzané množstvá plastov v iných potravinách", uvádza sa v štúdii.
V porovnaní s inými štúdiami, ktoré skúmali, napríklad, balenú vodu, vedcov množstvo plastov uvoľnených z vrecúšok prekvapilo, uviedla výskumníčka Laura Hernández. Tvrdí pritom, že tento nesúlad mohlo spôsobiť aj to, že sa zamerali na tie najmenšie častice - mikroplasty, ktoré sú hrubé ako vlas, a nanoplasty, ktoré sú ešte tisíckrát menšie. Rovnako to však podľa nej môže byť aj skutočnosťou, že plast vystavili vriacej vode, nie vode izbovej teploty.
Podľa Hernández si teraz môžu spotrebitelia viac uvedomovať, čo nakupujú. "Skutočne nie je nutné baliť čaj do plastu, ktorý sa nakoniec stane plastom na jedno použitie, a ktorý nielen zjete, ale je aj environmentálnou záťažou," uzavrela.
