"V hospodárstve je multiplikačný efekt, nie je to len o počte zamestnaných a o tom, že konzumujeme slovenské potraviny. Ak budeme konzumovať domáce potraviny, nemusíme ich napríklad voziť cez polovicu sveta loďami a lietadlami, ktoré zanechávajú uhlíkovú stopu," uviedla ministerka.
Ako ďalej dodala, bude aj do budúcnosti hľadať spôsob, ako podporiť trhovníkov, jarmočníkov a remeselníkov, teda ľudí, ktorí reálne produkujú slovenské výrobky. "Jednou z možností je podpora výstavby trhovísk, možno aj v spolupráci so Združením miest a obcí (ZMOS). ZMOS môže poskytnúť priestor a ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka by mohlo cez rôzne výzvy urobiť rekonštrukciu jednotlivých trhových miest. Bolo by dobré vybudovať trhové miesta v každom väčšom mieste na Slovensku, keďže ide aj o tradíciu," informovala Matečná.
Slovenskí výrobcovia by mohli byť zvýhodnení aj daňovými úľavami či lepšími cenami pri poskytovaní predajných priestorov. Témou bola aj konkurencieschopnosť slovenských výrobkov. "Pomoc pre poľnohospodárov je jednou z tém, ktorú v Bruseli otváram. Ani nie možno výška finančnej platby za hektár, ale v štátom notifikovanej pomoci. Každá krajina si vybaví, ako môže podporiť poľnohospodára, a tým mu dá konkurenčnú výhodu. Sme v štádiu, keď máme potravinársku naftu a máme niekoľko ďalších otvorených tém v Bruseli. A nejde o jednu schému, ale o niekoľko, na ktorých pracujeme a o ktorých predpokladáme, že budú pre našich potravinárov prospešné," doplnila podpredsedníčka vlády.