Čo je to vlastne ten Aspergerov syndróm a akí sú ľudia, ktorým ho diagnostikovali? Sú skutočne nesvojprávni a nedokážu samostatne myslieť? Alebo sú vnímavejší a trochu precitlivelí? Aspergerov syndróm (AS) je porucha autistického spektra. Prejavuje sa zníženými schopnosťami v oblasti sociálnych vzťahov a komunikácie a tiež obmedzenou schopnosťou chápať a akceptovať bežné spôsoby správania.
Takéto deti obvykle od okolia vyžadujú dodržiavanie rôznych rituálov. Nutkavo nadväzujú kontakty s ostatnými, bez ohľadu na situáciu, alebo kontakt zanovito odmietajú. Ich intelektuálne schopnosti sú zväčša priemerné až nadpriemerné, často sa u nich vyskytuje hyperaktivita alebo poruchy pozornosti. „Nedá sa povedať, že každý s AS je rovnaký. Všeobecne sa dá povedať, že sa vyhýbajú fyzickému cvičeniu, davom, hlučnému prostrediu, či očnému kontaktu,“ vysvetľuje Štefan Pogány, zakladateľ nadácie Filantropia a dopĺňa: „Na všetkých ale platí jedna jediná vec, a to je láska. To znamená, ak cítia blízkosť milovanej osoby, ktorej dôverujú a ktorú ľúbia, tak to je pre nich asi najupokojujúcejšie.“ Ich emocionálne reakcie sa od rovesníkov odlišujú len mierne, v sociálnych situáciách pôsobia naivne a nezrelo.
Trpí vaše dieťa príznakmi autizmu?
Prosíme, odpovedzte na nasledujúce otázky podľa toho, ako sa vaše dieťa zvyčajne správa. Ak ste správanie pozorovali len zopárkrát, ale nie je pre vaše dieťa typické, odpovedzte nie.
1. Ak ukážete na hračku cez miestnosť, pozerá sa vaše dieťa na ňu? (napríklad ak ukážete na hračku alebo zvieratko, pozrie sa dieťa na tú hračku alebo zvieratko)
2. Mali ste niekedy obavy, že vaše dieťa nepočuje?
3. Hrá sa vaše dieťa tak, že napodobňuje niečo, alebo sa hrá s predstieraním niečoho? (napríklad napodobňuje, že pije z prázdneho pohárika, napodobňuje, že telefonuje alebo napodobňuje, že kŕmi bábiku alebo plyšovú hračku)
4. Vylieza rado vaše dieťa na predmety? (napríklad na nábytok, na preliezky, po schodoch)
5. Robí dieťa nezvyčajné pohyby prstami blízko očí? (napríklad pohybuje prstami hore-dole blízko svojich očí)
6. Ukazuje vaše dieťa ukazováčikom, ak niečo chce, alebo si pýta takto pomoc? (napríklad ukáže na jedlo alebo hračku, na ktoré nedočiahne)
7. Ukazuje ukazováčikom na niečo, čo ho zaujalo? (napríklad ukáže na lietadlo na oblohe alebo na veľké nákladné auto na ceste)
8. Prejavuje vaše dieťa primeraný záujem o iné deti? (napríklad pozoruje druhé deti, usmeje sa na ne, alebo ide k nim)
9. Prináša vám vaše dieťa veci, aby vám ich ukázalo – nielen aby ste mu pomohli, ale len aby sa s vami podelilo o zážitok? (napríklad ukáže vám kvetinku, plyšovú hračku alebo autíčko)
10. Reaguje vaše dieťa na oslovenie menom? (napríklad, keď ho oslovíte jeho menom, pozrie sa, povie niečo, vydá zvuk, alebo prestane s tým, čo práve robí)
11. Usmeje sa vaše dieťa na vás, keď sa vy usmejete naň?
12. Znepokojujú vaše dieťa bežné zvuky? (napríklad kričí alebo plače pre hluk, akým sú zvuk vysávača alebo hlučnejšia hudba)
13. Chodí vaše dieťa?
14. Pozerá vám dieťa do očí, keď s ním hovoríte, hráte sa s ním, alebo ho obliekate?
15. Snaží sa napodobňovať, čo robíte? (napríklad zakýva vám, zatlieska alebo zopakuje zvuky po vás)
16. Ak otočíte hlavou, aby ste sa na niečo pozreli, obzrie sa vaše dieťa, aby videlo, na čo sa pozeráte?
17. Snaží sa vaše dieťa, aby ste mu venovali pozornosť? (napríklad pozrie sa na vás, aby ste ho pochválili, povie „pozri sa“ alebo „pozeraj sa na mňa“)
18. Rozumie dieťa, ak mu poviete, aby niečo urobilo? (napríklad, keď neukážete prstom, porozumie slovám „daj knihu na stoličku“ alebo „dones mi svoju deku“)
19. Ak sa stane niečo nové, pozrie sa dieťa na vás, aby zistilo, čo si o tom myslíte? (napríklad ak počuje zvláštny alebo smiešny zvuk, vidí novú hračku)
20. Má vaše dieťa rado pohybové aktivity? (napríklad hojdanie sa alebo nadhadzovanie na vašich kolenách)
Vyhodnotenie: ak je pri otázkach 2, 5 a 12 odpoveď „ÁNO“ pripočítajte za každú odpoveď jeden bod. Pri ostatných otázkach pripočítajte jeden bod za každú odpoveď „NIE“.
Skóre - Ďalší postup
0 – 2 nie je potrebné ďalšie vyšetrenie
3 – 7 nutné pokračovať s overovaním
8 – 20 skríning je pozitívny, dieťa treba ďalej diagnostikovať
Koľko ich je na Slovensku?
Podľa Pogánya oficiálne štatistiky o počte ľudí trpiacich Aspergerovým syndrómom na Slovensku neexistujú. Odborné odhady sa veľmi líšia. Jedny hovoria, že na Slovensku má 55 až 65-tisíc ľudí poruchu autistického spektra, iný zdroj uvádza 1 z 1 000 detí. Odborník bez ohľadu na to predpokladá, že čím ďalej bude prípadov viac.
Príde Greta na Slovensko?
Aspergerov syndróm môže byť vysokofunkčný, či nízkofunkčný. To je téma nastávajúcej konferencie Kompas do života autistu v Bratislave, na ktorú organizátori pozvali aj samotnú aktivistku Gretu a momentálne čakajú, či pozvanie príjme. „Cieľom stretnutia odborníkov je vniesť viac svetla do tejto témy. Keď je matka konfrontovaná a dozvie sa, že je veľká pravdepodobnosť, že dieťa bude spadať do tohto spektra, tak informujeme, čo má robiť, aby eliminovala dopady tejto diagnózy na okolie a čo robiť doma,“ vysvetlil Štefan Pogány, zakladateľ nadácie Filantropia.
Príznaky Aspergera:
- neschopnosť interakcie s rovesníkmi
- zlý odhad sociálnych situácií
- problematické chápanie citov druhých ľudí
- nezáujem vytvárať priateľstvá, obracanie sa na druhých iba v prípade potreby uspokojenia svojich potrieb
- formálne, pedantské vyjadrovanie
- zvláštny tón a hlas
- obmedzená mimika tváre
- zvláštny pohľad
- motorická neobratnosť
- stavanie sa príliš blízko k ostatným
- veľmi vysoký stresový index
- prežívajú obrovský stres vo svojom vnútri
- častá precitlivelosť na rôzne zvuky, svetlo, pachy, chute či dotyk
Kedy zistí rodič, že dieťa je iné
Veronika Marcinčáková Husárová, detská psychiatrička
U detí s Aspergerovým syndrómom sú prejavy diskrétnejšie, táto diagnóza sa s väčšou istotou stanovuje neskôr, až okolo 5. - 6. roku veku, keďže pri nej nebýva narušený vývin reči a aj prejavy narušenej sociálnej interakcie sú menej výrazné. Najlepšiu prognózu z porúch autistického spektra majú vo všeobecnosti ľudia s Aspergerovým syndrómom, ktorí sú zväčša schopní postarať sa sami o seba, prípadne založiť si rodinu, aj keď v nej je často po prvýkrát veľmi vypuklo badateľný práve deficit sociálnych zručností, jemných komunikačných schopností a schopnosti empaticky reagovať na potreby druhých.
