Ku kráľovnej športov patria usmiate tváre, gestá radosti, no to, čo predovšetkým vo vytrvalostných disciplínach ponúkol tento svetový šampionát, to k športu nepatrí! Sanitky nestíhajú odnášať atlétov či atlétky, pomáhať musia aj golfové autíčka, ktoré inak slúžia na to, aby priviezli emirov na klimatizované tribúny. Na týchto MS ide chvíľami naozaj o život.
Že to bude v týchto končinách peklo, sa vedelo, no keďže nezabrala kritika a zdravý rozum ostal na vedľajšej koľaji, športovcom nezostáva nič iné, len súťažiť. Bez ohľadu na to, že im ide o život! Že väčšina z tých, ktorí to radšej vzdali, tvrdí, že si niektoré úseky svojho výkonu vôbec nepamätajú...
Kto sa vyžíva v záberoch, ktoré sme vybrali, sa nepodarilo zistiť. Toľko zdravotníckeho personálu, nosidiel a invalidných vozíkov ešte na žiadnom atletickom podujatí v pohotovosti nebolo! Obdiv a rešpekt si zaslúžia všetci, ktorí sa postavili na štart!
„Do Dauhy som šiel ako veľký optimista splniť limit do Tokia 2020 – 3:50:00 hodiny. Po prvých hodinách v dejisku som poľavil a tvrdil som, že budem rád, ak prídem do cieľa. Lenže to nešlo,“ vyznal sa olympijský i svetový šampión Matej Tóth, ktorý priznal, že prvá rezignovala hlava, potom sa pridalo telo. Dnes možno ľutuje, že nedal na trénera Mateja Spišiaka, ktorý už rok pred MS upozorňoval, že Dauha nie je vhodné dejisko pre vytrvalcov.
Víťaz najhorší!
Víťazný čas Japonca Suzukiho 4:04:20 h je jednoznačne najslabší v chôdzi na 50 km v histórii MS. Doposiaľ titul patril výkonu víťaza z MS 1991 v Tokiu Potašova zo ZSSR - 3:53:09.
Kruté čísla z Dauhy
maratón žien: 68 na štarte, 40 v cieli
chôdza 50 km žien: 24 na štarte, 17 v cieli
chôdza 50 km muži: 46 na štarte, 28 v cieli
chôdza 20 km žien: 45 na štarte, 35 v cieli.
