Oslavy výročia odštartovala vojenskou prehliadkou na námestí Nebeského pokoja (Tchien-an-men) v Pekingu, ktorá má byť ukážkou jej rastúcej vojenskej sily i strategických ambícií, informujú agentúry AP a DPA.
Na prehliadke sa predvádza 15 000 vojakov, 580 tankov, rôznych zbraní i medzikontinentálnych balistických striel. Na úvod zaznelo aj symbolických 70 sálv z dela, píše agentúra AFP.
Sprievod sleduje z Brány nebeského pokoja čínsky prezident Si Ťin-pching spoločne so svojimi predchodcami v úrade, exprezidentmi Chu Ťin-tchaom a Ťiang Ce-minom. "Neexistuje sila, ktorá by mohla otriasť základmi tohto veľkého národa. Nijaká sila nemôže zastaviť napredovanie čínskeho ľudu a čínskeho národu," povedal Si Ťin-pching davu zhromaždených v prejave, ktorý odvysielala čínska štátna televízia.
Prvý október je v čínskom kalendári jedným z najvýznamnejších sviatkov. V tento deň, pred 70 rokmi, vyhlásil predseda Ústrednej ľudovej vlády Mao Ce-tung vytvorenie Čínskej ľudovej republiky. Stalo sa tak na pekinskom námestí Nebeského pokoja počas manifestácie približne 300-tisícového davu.
Vyhláseniu ČĽR predchádzalo Maove víťazstvo v tzv. čínskych občianskych a revolučných vojnách, keď sa komunistom za pomoci novovytvorenej Ľudovej oslobodeneckej armády podarilo z pevninskej Číny vytlačiť na ostrov Taiwan zvyšky kuomintanských vojsk generála Čankajška.
V prvom období po oslobodení krajiny vláda úspešne realizovala agrárnu reformu, v rámci ktorej dostalo 300 miliónov poľnohospodárov 47 miliónov hektárov pôdy.
Hoci v deň zjednotenia krajiny a vyhnania skorumpovanej vlády nacionalistickej strany Kuomintang oslavovali Číňania nový začiatok, spojený s veľkými očakávaniami, komunistická strana prispela v prvých desaťročiach svojej vlády k sledu veľkých katastrof, ktoré tvrdo zasiahli niekdajšiu Ríšu stredu. Najničivejšou z týchto pohrôm bol tzv. Veľký skok vpred - hospodárska koncepcia, ktorú v rokoch 1957-58 vypracoval Mao s cieľom iniciovať radikálnu akceleráciu ekonomického rastu ČĽR. Realizácia tejto politiky však viedla k ekonomickej stagnácii a najväčšiemu ľuďmi vyvolanému hladomoru v dejinách.
Krátko po Maovej smrti v roku 1976 začala strana rušiť mnohé z jeho obmedzení uvalených na súkromné podnikanie, ako aj opatrenia prenikajúce do umenia a súkromného života obyvateľov.
Od roku 1978 do začiatku 90. rokov dvadsiateho storočia bol faktickým vodcom ČĽR reformátor Teng Siao-pching, ktorý normalizoval vzťahy so Západom a transformoval čínsku ekonomiku na tzv. socialistické trhové hospodárstvo.
Pád komunizmu vo východnej Európe, rozpad ZSSR a nástup opozičných strán k moci vo vzmáhajúcich sa ázijských demokraciách prispeli k obavám režimu z možnej destabilizácie krajiny a následnej straty mocenského monopolu. Táto skutočnosť vystupňovala odpor Pekingu voči demokracii západného typu.
Zárodky demokratického hnutia udusila čínska vláda na začiatku júna 1989, keď na námestí Nebeského pokoja za pomoci tankov a streľby ostrými nábojmi rozohnala demonštráciu proti byrokracii a korupcii vo verejnej sfére. Počas masakry tam prišlo podľa Čínskeho Červeného kríža o život 2000 až 3000 ľudí.
Po týchto udalostiach viedol Čínu v rokoch 1989-2002 Ťiang Ce-min, pričom ku koncu jeho vlády sa rýchle tempo rastu čínskej ekonomiky prejavilo v raste medzinárodnej prestíže ČĽR.
Súčasného prezidenta Si Ťin-pchinga potvrdil čínsky parlament ako novú hlavu štátu 14. marca 2013. V tejto funkcii nahradil Chu Ťin-tchaa, čím sa zavŕšila generačná výmena politického vedenia najľudnatejšej krajiny sveta.
Si Ťin-pching prevzal od svojho predchodcu funkcie, v ktorých spočíva skutočná moc, ešte v novembri 2012, keď sa stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny a predsedom ústredného vojenského výboru, teda najvyšším veliteľom armády.
Čína je rozlohou štvrtou najväčšou krajinou sveta (po Rusku, Kanade a USA) a zároveň krajinou s najväčším počtom obyvateľov na svete. Krajina a povrch Číny sú vzhľadom na jej veľkú rozlohu veľmi rôznorodé. Vyskytujú sa tam takmer všetky klimatické pásma.
ČĽR však nie je etnicky a kultúrne homogénnym územím, pričom zahŕňa aj niektoré oblasti a regióny, ktoré sa absolútnej kontrole centrálnej vlády v Pekingu v rôznej miere vzpierajú.
Od roku 1950 na základe tzv. mierovej zmluvy Čína k svojmu územiu pripojila a okupuje susedný Tibet, pričom duchovní vodcovia tejto krajiny žijú v exile od roku 1959, keď z vlasti ušli. Územie niekdajšieho nezávislého Tibetu bolo do ČĽR inkorporované vo forme Tibetskej autonómnej oblasti.
Zásadný dosah na krajinu mal návrat Hongkongu pod čínsku zvrchovanosť v roku 1997 a Macaa v roku 1999. Hongkong však v rokoch 2014 a 2019 postihli silné prodemokratické demonštrácie proti zasahovaniu pevninskej Číny.
Ujgurskú autonómnu oblasť Sin-ťiang, ktorá zaberá šestinu územia ČĽR, obývajú prevažne moslimskí Ujguri, hovoriaci turkickým jazykom. Čínske úrady už dlhší čas bojujú proti separatistickým snahám v oblasti, ktoré vyústili až do teroristických útokov.
Podľa odhadov OSN sa v internačných táboroch v Číne v súčasnosti nachádza približne milión Ujgurov a príslušníkov ďalších turkotatárskych menšín. Osoby, ktoré tieto tábory zažili, vydávajú svedectvá o mučení, podvýžive a bití väzňov.
ČĽR považuje za integrálnu súčasť svojho územia aj Taiwan, ktorý ostal aj po roku 1949 pod kontrolou nacionalistickej strany Kuomintang. Taiwan (Čínska republika) sám seba pokladá za zvrchovaný štát, ktorý má vlastný politický systém, menu a súdnictvo. Oficiálne však nikdy nezávislosť od Číny nevyhlásil.
