Navrhla, aby parlament pri opätovnom prerokovaní schválil zákon so zmenami, ktoré zabezpečia oprávnené záujmy verejnosti a ústavou chránené práva na informovanosť a účasť na relevantných správnych konaniach a rozhodnutiach. TASR o tom v utorok informovali z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.
Pri schválenom zákone podľa prezidentky existuje odôvodnená pochybnosť o jeho súlade s relevantnými právnymi predpismi, ale aj s ústavným princípom právneho štátu a medzinárodnoprávnymi záväzkami SR. Niektoré zmeny, voči ktorým smerujú jej pripomienky, boli do schváleného zákona prijaté na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy výborov parlamentu bez relevantnej odbornej diskusie a bez prihliadnutia na viaceré vážne výhrady voči navrhovaným zmenám.
Predkladateľ podľa prezidentky nezosúladil ustanovenia zákona s medzinárodnoprávnymi záväzkami SR, najmä tými, ktoré vyplývajú z dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, tzv. Aarhuského dohovoru.
Na efektívne a reálne uplatňovanie práv verejnosti vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru je nutné, aby verejnosť mala postavenie účastníka konania, lebo iba tak môže reálne uplatňovať svoje práva. Schválením viacerých novelizačných bodov zákona však dochádza k prehĺbeniu rozporov s týmto záväzkom, a to najmä obmedzovaním práv verejnosti vyjadrovať sa napríklad k ťažbe dreva v procese povoľovacích konaní. Schválená novela bezdôvodne paušálne obmedzuje účasť verejnosti na všetkých rozhodovacích procesoch a súčasne úplne vylučuje účasť verejnosti v prípade prijímania opatrení pri tzv. mimoriadnych udalostiach v lesoch, ktoré umožňujú vykonať výrub.
Uvedené ustanovenia sú podľa prezidentky nielen priamym krokom späť oproti súčasnej úprave, ale sú aj priamou obštrukciou a popretím priznania práva verejnosti zúčastniť sa na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa lesného bohatstva Slovenskej republiky.
Obava z neefektívnosti a spomalenia konania nemôže byť podľa prezidentky legitímnym základom pre taký vážny zásah do oprávnených záujmov občanov a verejnosti a ústavou chránených práv na informovanosť a prístup, a účasť na relevantných správnych konaniach a rozhodnutiach.
Čaputová podpísala 13 noviel zákonov
Na rozdiel od zákona o lesoch, druhú spornú novelu - novelu zákona o ochrane prírody - prezidentka podpísala. Ministerstvo životného prostredia, lesníci a ochranárske organizácie mali argumenty za, ale aj proti jej prijatiu. „Prezidentka je presvedčená, že plusy prijatej novely prevyšujú jej mínusy. Novela zákona ako celok prináša vyšší štandard ochrany prírody a napĺňa tiež Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030," objasnil hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Ako ďalej informoval, prezidentka SR okrem zákona o ochrane prírody podpísala aj ďalších 12 noviel zákonov. Konkrétne ide o novelu zákona o audiovizuálnom fonde, o obrane slovenskej republiky, o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR, o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, o zálohovaní jednorázových obalov na nápoje, o obchodovaní s emisnými kvótami; o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, o dani z príjmov, o potravinách, o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, o regulácii v sieťových odvetviach a novelu Zákonníka práce.
