Zlatí olympijskí víťazi z Rio de Janeiro sa rozhodli minulý rok „prepádlovať“ od slalomu na divokej do novej disciplíny. A popri tomu už intenzívne myslia dopredu na to, čo príde, keď sa ich aktívna športová kariéra skončí. Čo to bude, prezrádzajú v našom rozhovore.
Máte za sebou dráhu, o akej môže väčšina športovcov len snívať. Minulý rok ste však stáli na neľahkej životnej križovatke. Čo sa vlastne stalo?
Peter: Vo vodnom slalome zrušili našu súťažnú kategóriu C2 a my sme museli zvážiť, či vôbec pokračovať v aktívnom športe a ak áno, tak ako. Nechceli sme to vzdať, a preto sme sa rozhodli presadnúť takpovediac do šprintovej lode a v najbližších rokoch sa ešte chceme aktívne venovať tejto kategórii na divokej vode.
Čo cítite pri pomyslení na to, že sa raz vaša aktívna účasť na svetových súťažiach skončí?
Laco: Musíme myslieť dopredu a preto sme už zároveň pomaličky prešli aj na druhú stranu a aklimatizujeme sa v bežnom živote. Obidvaja sa pracovne angažujeme v športovej oblasti. Keď teda raz príde na to, že budeme musieť aktívnu kariéru ukončiť, určite ostaneme pri športe. Je to pre nás určite istota, že budeme robiť aj naďalej to, čo nás baví a napĺňa.
Akej práci sa už teda venujete popri vlastných tréningoch a súťažiach?
Laco: Už intenzívnejšie sa angažujem v našom stredisku - v Športovom centre polície, ktoré pripravuje v spolupráci s partnerskými klubmi a organizáciami športovcov na vrcholné športové podujatia. Snažím sa tu zúročovať moje skúsenosti a čo najviac vylepšovať podmienky pre to, aby sa mohli športovci aktívne realizovať.
Peter: Ja mám radosť z toho, že som dostal možnosť spolupracovať ako tréner s vynikajúcim kanoistom, olympionikom Matejom Beňušom, s ktorým sme aj dlhé roky spoločne štartovali na súťažiach. Je to skvelá práca, veľmi ma napĺňa a určite v nej plánujem pokračovať. Aj v tejto, pre nás novej etape života máme teda istotu, že sa bude naša profesionálna dráha vyvíjať dobre.
Čo by ste poradili začiatočníkom, ktorí si vyhliadli vodné športy a chcú sa im naplno venovať?
Laco: Treba si dávať reálne, skôr menšie ciele, ktoré nie sú od začiatku prehnané. Niekde v pozadí treba mať určite víziu, že to chcem dotiahnuť na majstra sveta či olympijského víťaza. Ale treba ísť na to postupnými krokmi, vedieť sa tešiť z maličkostí, o to väčšia bude potom radosť z úspechov.
Peter: A hlavne musíte veriť tomu, čo robíte. A keď trénujem, musím vedieť, prečo to robím a veriť, že som pre to urobil všetko. Chýbať nesmie samozrejme ani cieľavedomosť, dôvera a rešpekt. Extrémne sebavedomie môže niekedy skôr uškodiť.
Na čo sa v budúcnosti osobne najviac tešíte?
Laco: Sme radi, že môžeme ešte stále súťažiť a reprezentovať našu krajinu. A keď raz aktívny šport ukončíme, za mňa osobne sa bude rátať každý víkend či sviatok, keď budem môcť byť doma s rodinou.
Peter: Každý športovec musí už počas svojej športovej kariéry myslieť dopredu – na to, čo príde, keď jedného dňa ukončí vrcholovú kariéru. Mať životnú istotu v ďalšej etape života je veľmi dôležité pre každého. O to viac pre nás, ktorí venujeme svoje najlepšie roky aktívnej športovej reprezentácii.
Kam to chcú Škantárovci v aktívnom športe ešte dotiahnuť? Kto ich v začiatkoch najviac podržal a aký bol ich vzťah so zlatými bratmi Hochschornerovcami? Čo odkazujú rodičom, ktorí sa snažia viesť svoje deti k športu? Celý rozhovor vám prináša hlavný partner Slovenského olympijského a športového výboru – poisťovňa Kooperativa - na svojom blogu www.preistotu.sk. Príbeh Škantárovcov je súčasťou iniciatívy „Myslím dopredu“, ktorá odhaľuje budúcnosť našich olympionikov po ukončení ich profesionálnej kariéry.
