Aj napriek tomu, že už v tom čase mal poriadne našliapnuté na hviezdnu kariéru, aj jeho sužovali pochybnosti a obavy. V otvorenej spovedi prezradil predstavy o svojom súkromnom živote a aj o strachu, s ktorým sa vtedy musel pasovať.
Otázka, ktorá vás iste neprekvapí. Ste ešte slobodný a nechcete sa ešte ženiť?
Mám 23 rokov, tak si myslím, že sa budem ženiť tak v tridsiatich, ak mi to vyjde, a neskočí mi do toho niečo náhle či neočakávané.
Máme tu list, ktorý má veľmi vážny dôvetok: „Vieme, že Karel Gott dostáva veľa ponúk k dopisovaniu si s mladými ľuďmi, najmä dievčatami. A k týmto sa pripájame aj my dve. Chceli by sme si totiž s ním dopisovať. Ak by to nebolo možné, tak ho poproste, či by nám nemohol poslať aspoň dve fotografie s venovaním. Sme totiž dve.“
Každý spevák má svojich ctiteľov a ľudí, ktorí ho nemajú radi. Je samozrejmé, že si veľmi vážim tých, ktorí ma radi počúvajú, a svojich ctiteľov a ctiteľky, ktoré mi píšu, ale musím využiť túto príležitosť, aby som sa ospravedlnil všetkým tým, ktorým som ešte nenapísal, alebo neodpovedal.
Ja by som asi dodal, že prvý môj dojem, ktorý som mal, keď som vošiel do izby Karla Gotta, by sa dal asi vyjadriť ako „obložený listami“. Ono sa síce zvykne hovoriť o desiatkach listov a niekedy je ich naozaj len desať, ale v tomto prípade, verte, sú to skutočne desiatky listov, nechcem použiť slovo stovky.
Odpisujem a odpovedám iba na také, v ktorých stojí: „Prosím Vás, pošlite mi fotografiu.“
Tak týmto dvom dievčatám, Viere Šándorfiovej a Márii Snopkovej, pošlete?
Samozrejme!
Ešte by som sa vás rád v tejto súvislosti opýtal jednu vec. Ja som v posledných mesiacoch nahrával niekoľko rozhovorov s mladými ľuďmi, či už umelcami alebo športovcami, ktorí sa dosť rýchlo dostali na výslnie a k sláve. A už pri mnohých rozhovoroch mi tak napadlo, či táto sláva, najmä u mladého človeka, nemá aj nejaké negatívne, záporné stránky, či vás nejako zle neovplyvňuje.
Tento pocit slávy môže vyvolať izolovanosť od ostatných ľudí. No musím povedať, že v mojom prípade je to úplne vylúčené, pretože ja som povaha, ktorá si uvedomuje, že ten druhý trebárs vie niečo, čo ja zase neviem...
… čo si, povedzme, nie je také populárne u mladých dievčat ako ten váš spev, však?
Tak jedine to, možno, ale inak každý vieme niečo iné a ja si vážim druhých, že vedia zasa to, čo ja musím závidieť a neviem. Nehovoriac o tom, že môže uplynúť rok-dva a prestanem byť zaujímavý. To sa môže stať. Príde ďalší spevák a bude koniec.
