Zdá sa, že si dosiahol úplne všetko, čo si len spevák môže vysnívať. Existuje vôbec ešte niečo, po čom ešte vo svojej profesijnej kariére túžiš?
Nepovedal by som. Navyše, keď človek po niečom veľmi urputne túži, väčšinou mu to aj tak nevyjde. Jednoducho, keď sa príliš tlačí na pílu, je to často len na škodu veci. Preto som skôr priaznivcom každodennej, často mravčej a často neviditeľnej práce. Keď sa však výsledky tejto práce zúročia v úspechu, mám vždy radosť ako malý chlapec. A hudba, verte mi, to je verná milenka na celý život.
Často hovoríš, že keď si začal spievať, nikdy by ti nenapadlo, že to bude napokon celoživotný beh na maratónskej trati.
Keď som začínal, hovoril som si, že by som rád spieval do 30 rokov. Teda maximálne. A aj to mi vtedy pripadalo také veľmi vzdialené! Tridsiatku už mám dávno za sebou, dokonca takmer trikrát - a spievam ďalej! A budem spievať tak dlho, kým mi publikum nedá najavo, že už ma má dosť. A, samozrejme, pokiaľ mi budú hlasivky a zdravie slúžiť. Napriek zdravotným problémom v posledných rokoch som veľmi rád, že som so spevom vo svojich 30 rokoch neskončil. Keď som mal dvadsať, hovoril som si, že v tridsiatich budem trebárs dídžejom alebo hudobným dramaturgom. Nakoniec to všetko dopadlo úplne inak. A som rád.
Aké je životné krédo Karla Gotta?
Žiť.
