Vznikli v 60. rokoch 18. storočia v súvislosti so zriadením vodovodu, ktorý projektoval slávny bratislavský vynálezca Wolfgang von Kempelen. Z dunajského brehu pumpoval do Hradu pitnú vodu. V súvislosti s výstavbou projektu Vydrica sa čitatelia Nového Času obávajú, že developer zvyšky tejto unikátnej stavby pochová. Po skúsenostiach s búraním historických stavieb v meste, sú obavy Bratislavčanov opodstatnené.
Necitlivými zásahmi ich v minulosti zmizlo viac ako dosť. Nový Čas oslovil developera projektu Vydrica, aby prezradil, aký osud čaká to, čo zostalo z historickej stavby. „Pozostatky Kempelenovho vodovodu v žiadnom prípade neboli porušené,“ vraví Ľuboš Schwarzbacher, mediálny zástupca developera a pokračuje: „V súlade s nariadením Krajského pamiatkového úradu Bratislava sme historické pozostatky vodovodu geodeticky zamerali, zdokumentovali, odborne rozobrali a dočasne uložili. Následne bude opätovne osadený v území Vydrice.“
Nie je kultúrnou pamiatkou
Podľa Krajského pamiatkového ústavu Bratislava (KPÚ BA) Kempelenov vodovod nie je kultúrnou pamiatkou, ale pamätihodnosťou. „To, čo bolo zbúrané v rámci prebiehajúcich povolených stavebno-zemných prác, bol moderný prezentačný vstup do zasypanej chodbičky vodovodu nad Žižkovou ulicou, vybudovaný v 80. rokoch 20. storočia,“ vysvetlil Karol Prášek z KPÚ BA. Podľa neho pozostával z dvoch oporných múrov vyústenia a betónového oblúkového portálu a nešlo teda o historickú hmotu. „Prebiehajúce práce boli povolené stavebným povolením ako prípravné práce - hrubé terénne úpravy - v rámci projektu Vydrica,“ dodal Prášek.
Pumpy boli na brehu
V minulosti Hrad nemal studňu, vodu v ňom však potrebovali. „Viac sa oplatilo vybudovať vodovod, ktorým sa voda tlačila pumpami do úrovne pivnice pod nádvorím Hradu, do výšky viac ako 80 m. Pumpy boli na úrovni brehu, oproti reštaurácie, ktorú sme poznali ako Rybársky cech,“ povedala etnologička Katarína Nádaská a pokračovala: . „Pumpy boli poháňané párom koní, ktoré sa pohybovali po obvode kruhovej plochy, a otáčali mohutný zvislý hriadeľ. Kempelen vychádzal z klasického spôsobu, ktorý videl, lebo takto sa vydupávalo obilie.“ Potrubie bolo z drevených rúr spájaných kovovými prstencami. Na konci 18. storočia tam ešte žili bohatí šľachtici. Až keď neskôr Vydrica spustla, žilo v nej veľa chudobných, kriminálnikov a prostitútok. Objekt zbúrali pred 2. svetovou vojnou.
Wolfgang von Kempelen
*1734 - † 1804
1769: Predstavil vo Viedni šachový automat, nazvaný Turek.
1773: Zaviedol vodovod na Bratislavský hrad.
1774: Navrhol špeciálne polohovateľnú posteľ pre chorú Máriu Teréziu.
1784: V Londýne získal patent na parnú turbínu.
Ďalšie vynálezy slovenského Leonarda Da Vinci
Šachový automat s Turkom
Najznámejším Kempelenovým vynálezom je jeho šachový automat z roku 1769. Bol dokonalou ilúziou „robotického“ Turka, ktorý dokázal zdolať každého hráča. Vytvoril ho na pobavenie Márie Terézie a neskôr ho prezentoval po celej Európe. Fungoval na princípe mechanických pák a operátora - šachistu, ktorý bol šikovne ukrytý v kabinete.
Hovoriaci stroj
Za jeho najvýznamnejší vynález sa považuje hovoriaci stroj. Hlasivky imitovala trubica, pľúca zasa mechy či gajdy a okrem toho mal aj nosovú trubicu a ústa. Pri opise činnosti stroja sa Kempelen zaoberal mechanizmom ľudskej reči a rozborom hlasu.
Aj tieto veci vymyslel
V tieni týchto veľkých objavov čiastočne zostali vynálezy významné pre prax: prototyp umelých končatín a špeciálny písací stroj pre nevidiacich, aj kyvadlový most cez Dunaj.
