V rozhovore pre český týždenník Respekt to povedal bývalý Zemanov hovorca Libor Rouček. Ten pracoval pred pádom komunistického režimu ako redaktor zakázaného Hlasu Ameriky, rozhlasovej stanice financovanej americkým Kongresom, a ako spomína, práve to na ňom Zemana vtedy fascinovalo.
"Zo začiatku, keď som vstúpil do ČSSD, sa Milošovi strašne páčilo, že som emigrant-navrátilec, že som žil a pracoval v Amerike. Ostatní novinári boli ´blbečci´, len ja som prešiel, pretože som pracoval v Hlase Ameriky. Dnes je to v jeho optike stigma - byť zo Západu," hovorí Rouček. Zeman podľa neho prešiel veľkým myšlienkovým obratom, keďže napríklad ešte v rokoch 1990 a 1991 "tvrdil, že je liberál, a jeho vzormi sú Churchill a de Gaulle".
"Ako išiel čas, Miloš zistil, že liberálny stred je obsadený Občianskym hnutím a ľuďmi okolo Václava Havla, napravo bol zase Václav Klaus. Voľno bolo naľavo," vysvetľuje Rouček, čo Zemana začiatkom 90. rokov priviedlo k sociálnej demokracii. Téma ľudských práv bola Zemanovi ešte stále blízka aj po desiatich rokoch pôsobenia v politike. "Kamkoľvek sme cestovali, Miloš Zeman rozprával o ľudských právach, v tom zmysle, že toto je zahraničná politika Českej republiky, toto sme my," spomína Rouček, ktorý bol hovorcom Zemanovej vlády v rokoch 1998 až 2002.
"Mal rád aj utečencov. Bola druhá balkánska kríza, prišlo k nám niekoľko desiatok tisíc ľudí a nikto neriešil, či to boli kresťania alebo moslimovia. Zeman povedal, že je našou morálnou povinnosťou pomáhať a žiadna diskusia o tom nebola," cituje Respekt Roučka. A ako si bývalý Zemanov hovorca vysvetľuje Zemanovu premenu z bývalého obhajcu ľudských práv na politika, ktorý ich teraz najviac bagatelizuje a zosmiešňuje? "Zatrpkol, a to zatrpknutie spolu s obrovskou túžbou po moci a desiatkami rokov s množstvom alkoholu stvorili takého Miloša Zemana, aký je dnes. Mstí sa, a pretože vidí budúcnosť spojenú s nacionalizmom a populizmom, dôsledne podľa toho postupuje," myslí si Rouček.
