Človek si myslí, že na niektoré veci je pripravený, no keď stojí zoči-voči realite, stráca slová a len spomienky sa ženú hlavou... Keď sa v stredu začala rýchlosťou blesku šíriť správa o smrti speváckeho génia Karla Gotta, nad Prahou aj v našom hlavnom meste sa rozplakalo nebo. Slnečné ráno vystriedal dážď, k maestrovej vile na Bertramke kládli fanúšikovia kvety a zapaľovali sviečky, hudobným éterom sa šírili piesne božského Káju...
Karel Gott bojoval s ťažkým onkologickým ochorením, odvtedy čo mu koncom roka 2015 diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín. Predchádzala tomu operácia srdca a následne pri náhlej brušnej príhode lekári zistili, že spevák má Non-Hodgkinov lymfóm. Odvtedy už nič nebolo také ako predtým. Gott sa však vyrovnal aj s chorobou a napriek zdravotným ťažkostiam neprestal spievať. Zvykol vravievať, že najhoršie je si sadnúť, pozerať sa na svoje ocenenia a odpočívať. „To už ako na čo čakám? Na koniec?“ smial sa rokom do tváre...
A hoci o ňom vo svete hovorili ako o zlatom hlase z Prahy, bol aj naším spevákom. Na Slovensko sa vracal vždy rád a nikdy nezabudol zaspievať pieseň Mám rozprávkový dom, s ktorou vyhral v roku 1966 prvý ročník Bratislavskej lýry. Presne tak to bolo aj v januári tohto roka v Košiciach, kde maestro zaspieval na poslednom veľkom slovenskom koncerte mnohé slávne hity. Stretli sme sa s ním po vystúpení a hoci bolo vidno, že je unavený, rozdával úsmevy. Na otázku, aké je to vracať sa na Slovensko, keď už nefungujeme ako jedna krajina, Gott bez premýšľania odpovedal: „Ale ja som na Slovensku doma!“
Spevákov fenomenálny talent vedeli oceniť nielen jeho rovestníci, ale všetky generácie. „Je to príjemné, asi sa moje pesničky ľuďom páčia. Kým chodia na moje koncerty, budem spievať. Horšie by bolo, keby som sa pozrel do hľadiska a tam by bolo prázdno,“ zamyslel sa. Keď sme namietali, že jemu sa to azda nemôže stať, s pokorou pripustil: „Každému sa to môže stať. To by bol signál, že musím skončiť. Človek musí rátať so všetkým. Treba byť vďačný Bohu za to, že ešte ľudia chodia na moje koncerty.“ Žiaľ, košický koncert bol jeho posledným veľkým vystúpením na Slovensku. Už vtedy akoby vedel, že jeho koniec sa blíži. Spieval tak, akoby to bolo naozaj poslednýkrát.
