Po jeho boku stála najbližšia rodina, ale aj dlhoroční spolupracovníci, ktorí mu vždy kryli chrbát. Ako si na legendu spomína jeho najbližší osobný tajomník Honza Adam (55)? Novému Času prezradil detaily, ktoré ste o Zlatom slávikovi netušili.
Ako ste začínali a dostali sa ku Karlovi Gottovi?
Ja som ho začal sledovať, keď som mal 10-11 rokov. V roku 1982 som išiel študovať právo do Prahy, lebo tam žil Karel. Chodil som so spolužiačkami zvoniť na Bertramku, aby prišiel na besedu. Asi rok a štvrť sa bránil a potom som ho náhodou stretol a on ma spoznal. Druhý deň už som bol na Bertramke. Potom prišiel na diskotéku vysokoškolákov, ktorú som organizoval, vybral jeho najlepšie pesničky a odvtedy sme spolupracovali. To bol rok 1983 a od roku 2010 som bol osobným tajomníkom.
V čom vás najviac ovplyvnil?
Okrem mamy a otca to bol pre mňa najdôležitejší človek. Mám vlastne dve univerzity. Prvú právnu a druhú univerzitu Karla Gotta, z ktorej čerpám a budem čerpať do konca svojich dní. Som rád, že to, čo som sa od neho naučil, môžem posúvať ďalším umelcom.
Mohli ste byť k nemu aj kritický?
Mohol, určite áno. V roku 2011 sme sa chystali na koncert do Moskvy. Dávali dokopy repertoár a ako prídavok chcel pesničku Lásko má. Zo mňa vtedy vyletelo, či to myslí vážne, že sa musel zblázniť. Keď to spieval, tak sme sa modlili, aby mu tá výška neušla a aby to vytiahol. Bol totiž vo veku, keď to bolo riziko spievať. On si to však nerozmyslel, zaspieval ju, ale odvtedy som ju už od neho nepočul. Čiže kritiku bral, aj keď ju od kohokoľvek nemal rád. Strašne to nemal rád.
Mal nejaké maniere?
Ťažko znášal kritiku. Ale to ani nejde o maniere, ale on bol strašne oddaný ľuďom a publiku, že by sa pre nich aj rozkrájal. Keď sme išli posledné turné v rokoch 2012 až 2014, tak sme už viezli muža, ktorému ťahalo na 75 rokov. A na pódiu omladol o 25 rokov. Po koncerte si vyčerpaný sadol a museli sme mu dávať dole ponožky, nohavice, otierať ho uterákom. Aj keď sme ho odhovárali od autogramiád, on sa bránil. Povedal, že v žiadnom prípade, že to ľuďom nemôže urobiť.
Čo musel mať na koncerte prichystané v šatni?
Karlovi stačilo zrkadlo, vešiak na obleky, čisté umývadlo, prípadne sprcha a čisté uteráky. Jemne perlivá voda, nejaké ovocie a kúsky syra.
Často ste sa bavili o ženách?
Áno. Bol som s ním od roku 1983, čiže som poznal všetky základné ženy jeho života. Niektoré som mal radšej, iné menej.
Prečo tak dlho otáľal s rodinou a ženením?
Veľakrát hovoril, že potreboval byť permanentne zamilovaný, aby vedel tie zamilované piesne tvoriť a spievať tak, ako ich aj spieval. Aj to, že bol tak dlho slobodný, mu podľa mňa pomohlo k tomu, že vydržal tak dlho na výslní. Lebo každá jedna z fanúšičiek, ktorá bola na koncerte a počula ho, mala akoby stále nádej, že dneska s ním môže skončiť aspoň na jednu noc práve ona. Mal obrovskú charizmu a čaro.
Keď sa vaše cesty rozišli, boli ste potom ešte v kontakte?
Rozdelili sme sa na jar 2015, potom ochorel. Párkrát sme si volali a videli sa naposledy minulý rok v októbri. Vedel som, že je vážne chorý, a keď sa objavila správa o leukémii, hneď som ho kontaktoval. Ivana ma volala k nim na čaj, že chcú pomôcť s knižkou. Ja som ale dostal virózu, čiže stretnutie nebolo možné. Potom, keď som mohol, bral zase antibiotiká Karel. Vedel som, že už je to s ním vážne. Napísal som mu dopis a strašne som pri tom plakal. Ešte som ale s Ivanou odvtedy nehovoril, čiže neviem, či mu ho stihla prečítať.
Čo by ste mu odkázali do neba?
Mal som ťa rád vždycky, dobre to vieš. Nikdy ťa neprestanem mať rád. Mám ťa zarytého pod kožou a si nezabudnuteľná súčasť môjho života. Začínal som ako tvoj fanúšik a som s tebou stále. Všetkým si nám dal veľa lásky a nádeje, ako si spieval a čo si spieval. Podelil si sa s nami o radosť zo života a krásnej muziky. Pomohol si mi aj v pre mňa veľmi neľahkých chvíľach, keď si ma aj s mojou mamou dvíhal zo dna a sú veci, za ktoré ti nikdy neprestanem byť vďačný. Ďakujem Bohu, že som s tebou mohol stráviť toľko krásnych rokov.
