Považujú ich za „strážcov bezpečnosti“, vďaka ktorým vie rafinéria predísť nebezpečnému hromadeniu materiálu a následnej explózii či požiaru. Prevádzkovanie rafinérie Slovnaft v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice je sprevádzané javmi, ktoré môžu spôsobiť diskomfort obyvateľov blízkeho okolia, avšak neohrozujú bezprostredne ich zdravie.
Ide predovšetkým o občasnú zvýšenú mieru hluku, zápachu a dymu či iných emisií. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca Slovnaftu Anton Molnár, príčinou ropného zápachu môže byť aj počasie, ktoré nepraje rozptylu látok v ovzduší. Podľa jeho slov v prípade plánovaných zásahov, ktoré zvýšia hladinu hluku, zápachu či dymu, Slovnaft upozorňuje bratislavské mestské časti a snaží sa tak informovať obyvateľov.
Úlohou poľných horákov je kontrolované spaľovanie prebytočných plynov z uzavretého systému výroby. Takýto nadbytočný materiál vznikne napríklad v situáciách, keď odstavia výrobnú jednotku či vypadne dodávka energií. Slovnaft má v pohotovosti 10 funkčných poľných horákov, ktoré spália prebytočné plyny, vyhnú sa tak možnej explózii.
„Spaľovanie na poľných horákoch je ekonomicky neefektívne, preto sa snažíme úroveň spaľovania minimalizovať na naozaj nevyhnutné prípady, keď ide o bezpečnosť,“ uviedol Anton Molnár. Spaľovanie na poľných horákoch je v podstate rovnaký proces ako spaľovanie zemného plynu na sporáku. Dochádza pri tom k vzniku oxidu uhličitého (CO2), oxidov dusíka NOx a vodnej pary. Ak rafinéria spaľuje sírne plyny, tak sa uvoľňuje aj oxid siričitý (SO2).
Reálny hluk, ktorý preniká za hranice areálu rafinérie do okolia, je v rozpätí od 44,1 do 66,7 decibela, pričom prípustná hodnota hluku vnútri areálu je do 70 decibelov a mimo areálu prípustné hodnoty hluku závisia od času. Od 06:00 do 22:00 je to 50 decibelov a od 22:00 do 06:00 je to 45 decibelov. Pre porovnanie, hlasitosť hovoreného slova je približne na hladine 45 decibelov a hlučnosť štartujúceho lietadla je 140 decibelov. Prah bolesti pre ľudské ucho je pri hladinách hluku od 130 do 150 decibelov.
Zdrojom zápachu je už aj samotná ropa, ktorá je hlavnou surovinou rafinérie. Samotný zápach je v tak nízkych koncentráciách, ktoré nie sú zdraviu škodlivé, avšak znižuje kvalitu prostredia, v ktorom ľudia žijú. V okolí Slovnaftu je občasne cítiť sírovodík, oxid siričitý, amoniak, merkaptány, či asfalt. Aby Slovnaft znížil únik zapáchajúcich látok, inštaluje nízkoemisné upchávky a tesnenia na technologické zariadenia, detektory prítomnosti sírovodíka na rizikových miestach, pravidelne opravuje netesnosti na výrobných zariadeniach či zachytáva pary pri skladovaní a manipulácii materiálov (ropy a medziproduktov, pozn. SITA).
Spoločnosť tiež od roku 1995 aplikuje program LDAR (Leak Detection and Repair) ako nástroj na znižovanie únikov prchavých organických látok, a tým aj zápachov.
