Bývalí prezidenti, ktorí by sa po skončení mandátu stali zákonodarcami či ministrami, alebo by nastúpili do inej ústavnej funkcie, by mali prísť o niektoré vymoženosti. Poslanci vládnych strán navrhujú, aby prišli o dôchodok (ktorý predstavuje mesačný plat poslanca), ako aj o služby štátnej ochranky.
Poukazujú na to, že v uplynulých obdobiach sa stali hlavou štátu mladé osobnosti, u ktorých je predpoklad, že aj po ukončení tejto svojej ústavnej funkcie môžu mať záujem vstúpiť do aktívnej politiky a uchádzať sa o niektorú ďalšiu politickú funkciu. Zároveň by sa takto malo zabrániť dvojitému vyplácaniu jednej osoby zo štátnej kasy. „Je nelogické, aby každý bývalý prezident - pokiaľ sa rozhodne konať nejakú inú ústavnú funkciu - dostával zo štátnych verejných prostriedkov aj plat, aj dôchodok,“ tvrdí jeden z predkladateľov, poslanec Mosta-Híd Peter Kresák.
„Nie je bežné, že prezident sa rozhodne ešte uchádzať o nejakú inú funkciu. Ale keď tak urobí, stráca možnosti, ktoré mu ako exprezidentovi dáva ústavný systém. Podobný príklad funguje aj vo Francúzsku, kde každý bývalý prezident je oprávnený sedieť v Ústavnej rade. Toto oprávnenie mu však zaniká hneď ako sa rozhodne pre ďalšiu politickú kariéru,“ dodal Kresák s tým, že návrh má podporu v parlamente nielen v koalícii, ale aj v časti opozície. Podľa exprezidenta Kisku je návrh novely „šitý“ proti nemu a koalícia by mala riešiť dôležitejšie problémy v štáte.
„V politike mi nikdy nešlo o žiadne peniaze ani výhody, rozdal som celý prezidentský plat 300 000 eur rodinám v núdzi. Samozrejme, nikdy by som nesúhlasil, aby som dostával od štátu dva platy, ak by niečo také malo nastať. Peniaze by som zase rozdal,“ uviedol Kiska ešte v lete. Poslanci navrhujú, aby bola novela účinná od 1. januára 2020. „Ak sa zákon zmení, budem ho rešpektovať rovnako,” vyhlásil Kiska.