Na tlačovej konferencii to v pondelok vyhlásil primátor Ján Mokoš, keďže samospráva zaznamenala zvýšený pohyb medveďov v intraviláne mesta. Primátor okrem iného upozornil aj na posledný prípad, keď sa medveď objavil na policajnej stanici v Starom Smokovci.
Pre problémy s medveďmi mesto v roku 2016 vyhlásilo aj mimoriadnu situáciu, túto možnosť zvažuje i teraz. "Nachádzame sa v takej vážnej situácii, že bez pomoci to nezvládneme. Stav sa nezlepšil a z roka na rok sa zhoršuje. Kým v roku 2010 sme zaznamenali 97 hlásení výskytov medveďa hnedého priamo v meste, o päť rokov neskôr to už bolo 248 hlásení a tento rok sa ich počet vyšplhal na viac ako 700," konkretizoval Mokoš. Upozornil, že s prosbou o pomoc sa na mesto obracajú obyvatelia, ale aj návštevníci, ktorí sa boja o svoj život.
Náčelník Mestskej polície vo Vysokých Tatrách Miroslav Kolodzej konkretizoval, že prvý výskyt medveďa bol v tomto roku hlásený 11. marca v Dolnom Smokovci. Postupne prípadov pribúdalo, počas hlavnej turistickej sezóny v júli a auguste to bolo 279 prípadov. "K 30. septembru je to už 702 nahlásených výskytov. Ľudia sa boja ráno a večer za tmy vychádzať z domu. Máme prípad, keď sa medveď pohybuje denne vo dvore jedného rodinného domu pod Tatranskou elektrickou železnicou. Otec žiaka, ktorý navštevuje školu v Starom Smokovci, dokonca požiadal o neskorší začiatok vyučovania, aby nemusel chodiť za tmy do školy," priblížil.
Podľa primátora je dôvodov zvýšeného výskytu najväčšej slovenskej šelmy niekoľko. Predovšetkým to má byť neúmerný počet na dané územie, kde sa nedokážu uživiť. Ochranári tiež upozorňujú, že sa mesto i podnikatelia nedostatočne starajú o odpad. "Nie je to tak, hlavný dôvod je, že medveďov je veľa, strácajú plachosť... Premnoženiu medveďov sa snažíme predchádzať, vylepšujeme staré a zavádzame nové opatrenia, zintenzívnili sme preventívnu výchovu a osvetu," upozornil Mokoš s tým, že samospráva má však obmedzené kompetencie. Žiada preto o pomoc vládu a príslušné orgány.
Radnica odoslala tento rok 19 listov a žiadostí kompetentným orgánom, avšak bez úspechu. "Skončí to na tom, že sa máme lepšie starať o odpadové hospodárstvo," zdôraznil Mokoš. Do špeciálnych staničiek vo Vysokých Tatrách sa za posledné roky podľa neho investovalo približne už 1,2 milióna eur. V súčasnosti je ich v meste 64 s 280 nádobami na separovaný zber. "V daných lokalitách sa síce znížil výskyt medveďov, avšak ten problém sa preniesol na iné mestské časti, kde staničky a oplôtky nie sú. Momentálne najčastejšie sa medvede vyskytujú medzi Tatranskou Poliankou a Tatranskou Lesnou," doplnil Mokoš.
Samospráva deklarovala, že je potrebné monitorovať počet medveďov, vypracovať odborný posudok na únosnosť územia a stavu populácie, začať so zmenou legislatívy o ochrane prírody či zriadiť fond pre preventívne opatrenia. "Štát by sa mal tiež zvážiť reguláciu medvedej populácie v rámci úživnosti biotopu," dodal primátor. Zároveň upozornil, že posledný údaj z roku 2012 hovorí o 134 medveďoch na území Tatranského národného parku. Jeden jedinec pritom potrebuje 2500 až 3500 hektárov na prežitie. V Tatrách by tak malo žiť maximálne 25 medveďov. "Medveďa tu chceme, patrí sem, ale v takom množstve, aké je únosné pre túto oblasť," uzavrel Mokoš.
Ministerstvo: Povolené odstrely situáciu zásadne nezmenili
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR za posledné roky prispelo vo Vysokých Tatrách na vybudovanie kontajnerových stojísk celkovou sumou 1,4 milióna eur. Tvrdí to MŽP v reakcii na tlačovú konferenciu zástupcov samosprávy vo Vysokých Tatrách, ktorí žiadajú štát o pomoc v boji s medveďmi. "Stojiská mali byť inštalované tak, aby sa medvede v danej lokalite nedokázali dostať ku komunálnemu odpadu. Podľa medializovaných informácií staničky v meste Vysoké Tatry svoju úlohu neplnia stopercentne a najmä malým jedincom nezabraňujú v prístupe k odpadom," uviedol v reakcii hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.
Zároveň dodal, že v septembri tohto roka sa začal zber vzoriek trusu medveďa hnedého, ktoré budú následne podrobené analýzam DNA. Uskutoční sa tak na celom území Slovenska v rámci schváleného projektu Operačného programu Kvalita životného prostredia. Na základe výsledkov bude podľa rezortu možné stanoviť aktuálnu veľkosť populácie tohto druhu a porovnať s výsledkami z predošlého sčítania. To sa uskutočnilo v rokoch 2013 - 2014. "Vo všeobecnosti treba povedať, že medveď hnedý je chránený našou aj európskou legislatívou. V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny ministerstvo v odôvodnených prípadoch rozhoduje o povolení výnimky. Každú žiadosť pritom posudzuje individuálne a na základe odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR a ďalších vyjadrení združení, ktoré sú súčasťou konania," ozrejmil Ferenčák s tým, že odlov medveďa je možný aj na základe rozhodnutia zásahového tímu ŠOP SR. Ten určitý čas pôsobil napríklad aj v Očovej.
