Jourová by mala mať v novej komisii na starosti dodržiavanie hodnôt EÚ a transparentnosť. V úvodnom príhovore pred členmi výborov pre ústavné záležitosti (AFCO) a občianske slobody a vnútorné záležitosti (LIBE) uviedla, že by chcela prispieť k tomu, aby sa EÚ stala demokratickejšou, transparentnejšou, odolnejšou voči novým hrozbám a schopnou brániť svoje hodnoty, ako sú právny štát a sloboda médií.
"Rada by som posilnila a zjednotila Európu vybudovaním mostov medzi rôznymi časťami našej Únie. Dnešná EÚ je postavená aj na troskách Berlínskeho múru, na duchu hnutia Solidarita v Poľsku, na baltskej reťazi a na Nežnej revolúcii v bývalom Československu," uviedla.
Dodala, že ak pred 30 rokmi občania krajín zo strednej a východnej Európy chceli zmenu, tak táto zmena bola aj volaním po slobode. "Všetky členské štáty si zaslúžia rešpekt a rovnaké zaobchádzanie," uviedla s odkazom na európske hodnoty, ktoré sú "naším spoločným základom, zväzujú nás zo severu na juh, z východu na západ a prekonávajú naše jazykové, kultúrne a tradičné rozdiely".
Upozornila, že fungovanie európskej demokracie záleží aj od spôsobu výberu vedúcich predstaviteľov EÚ. Do tejto oblasti spadá téma tzv. špicenkandidátov pri eurovoľbách či nadnárodné kandidátky pre europoslancov. V tejto oblasti chce prispieť k debate v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.
Rešpektovanie princípov právneho štátu, ktorý bude podľa nej nevyhnutné pre dobré fungovanie právnych predpisov EÚ a jednotného trhu. "Nemôžeme považovať právny štát za samozrejmosť. Musíme vybudovať kultúru právneho štátu založenú na vzájomnom rešpekte. Mali by sme uprednostňovať dialóg a predchádzať krízovým situáciám, ale rovnako musíme riešiť problémy tam, kde existujú," vyhlásila Jourová.
Podľa vlastných slov chce posilňovať súbor nástrojov na dosiahnutie zásad právneho štátu vrátane ročného cyklu preskúmania zásad právneho štátu vo všetkých členských krajinách, čo požaduje aj Európsky parlament.
S touto tematickou oblasťou súvisí aj digitalizácia, ktorá so sebou priniesla nové hrozby a zosilnila niektoré staré, napríklad vonkajšie zásahy do volebných procesov a šírenie dezinformácií. "Toto je skutočná hrozba," upozornila Jourová a dodala, že ak v roku 2018 boli dôkazy o organizovaných kampaniach zameraných na manipuláciu so sociálnymi médiami v 48 krajinách sveta, tohto roku toto číslo stúplo na 70.
Štátni aj neštátni aktéri podľa nej čoraz viac využívajú sociálne médiá na oslabenie dôvery v demokraciu, šírenie nenávistných prejavov na internete, nezákonné získavanie údajov a nasadzovanie trollov, čo vedie k zvýšenej polarizácii našich spoločností.
"Nesmieme byť naivní. Nepriatelia demokracie už vyzbrojili digitálnu sféru. Musíme zvýšiť našu odolnosť a reakcieschopnosť. Som odhodlaná upevniť našu reakciu na túto hrozbu a plne pritom rešpektovať slobodu prejavu," uviedla pred poslancami Jourová.
