Bratislava trpí napríklad nízkou kvalitou zdravotných zariadení, čistoty mesta v najchudobnejších častiach alebo prijímania menšín a cudzincov v meste. Hlavné mesto malo najhoršie vnímanie v oblasti dopravy, v kontexte problému dopravných zápch a nekvalitnej verejnej dopravy. Negatívom je tiež nedostatočný počet zelených priestranstiev. TASR o výsledku indexu informovala Nadácia F. A. Hayeka.
Index inteligentných miest, ktorý predstavilo výskumné centrum Svetového konkurenčného centra IMD v spolupráci so Singapurskou univerzitou technológie a dizajnu, ukázal, že Bratislava bola negatívne hodnotená zo strany občanov vo viacerých kľúčových oblastiach hodnotenia.
Z piatich hodnotených oblastí - zdravie a bezpečnosť, mobilita, aktivity, príležitosti (pracovné a vzdelávacie) a správa mesta, nemala Bratislava výrazne negatívne hodnotenie iba v dvoch z týchto oblastí. "Konkrétne v príležitostiach, najmä v oblasti dostupnosti dobrých škôl a tvorby pracovných miest, a v oblasti zdravia a bezpečnosti, z hľadiska pocitu bezpečnosti na verejných priestranstvách a kvalite ovzdušia," spresnili z nadácie. Slovenská metropola sa umiestnila na 84. mieste. Pre porovnanie, Viedeň sa umiestnila celkovo na 17., Praha na 19., Varšava na 61., Krakov na 69. a Budapešť tesne pred Bratislavou na 83. mieste. Tesne za Bratislavou skončila Bukurešť na 85. a Sofia na 89. mieste.
Prvú trojicu najinteligentnejších miest podľa indexu v roku 2019 tvoria Singapur, Zürich a Oslo. Smart City Index sa zameriava na hodnotenie toho, ako občania vnímajú rozsah a dosah úsilia miest, aby boli "inteligentné" a aby dosiahli rovnováhu ekonomických a technologických aspektov rozvoja s ľudskými aspektmi, dôležitými pre život vlastných občanov. "Inteligentné mestá sa stávajú magnetmi pre investície, talent a obchod," povedal prezident Výskumného centra inteligentných miest vo World Competitiveness Centre IMD Bruno Lanvin.
Na zverejnené výsledky reagovalo pre TASR aj mesto Bratislava. Tvrdí, že aj keď infraštruktúra Bratislavy napreduje, potrvá ešte niekoľko rokov, kým sa to prejaví na živote mesta. "Investície do rekonštrukcií a stavieb električkových radiál, obnovenia parku vozidiel MHD, cyklociest alebo zastavenie nárastu automobilov cez schválenú parkovaciu politiku prinesú svoje ovocie, ale postupne v horizonte rokov, nie skokovo v rádoch mesiacov," povedal hovorca Bratislavy Peter Bubla. Deklaruje, že životné prostredie sa tiež stáva jednou z hlavných priorít mesta. Zaviedla sa už zonácia bratislavského lesoparku a magistrát vníma potrebu zvýšiť podiel zelene v meste a pripraviť Bratislavu na dôsledky klimatických zmien.
"Čo sa týka verejných priestranstiev, aj tie prejdú v nasledujúcich rokoch historicky najväčšími zmenami. Na vyšší pocit bezpečnosti je nevyhnutné zabezpečiť vyšší počet mestských policajtov a lepšie zapojenie aktívnych občanov z komunít do riešenia problémových lokalít a oblastí. Pre spokojnosť obyvateľov so životom vo svojom meste je dôležitá aj zdravotná starostlivosť a kvalitné dostupné školstvo, v tomto smere však hlavné mesto nemá priame možnosti intervencie," podotkol Bubla.
