V stredu sa konečne podrobil šesťhodinovému zákroku pod vedením profesora Juraja Šteňa (70). Cesta na operačnú sálu však nebola jednoduchá. Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) a Neurochirurgická klinika Nemocnice L. Dérera na Kramároch sa nevedeli dohodnúť, kto bude chlapca operovať a kto mu poskytne následnú starostlivosť. Nešťastie rodičov doviedlo až k medializácii prípadu a zasiahnuť musela samotná ministerka Andrea Kalavská (42).
Konflikt ukončilo rozhodnutie rodičov. Ministerka Kalavská dala Lukášovým rodičom na výber z troch možností, medzi nimi aj operáciu v Česku. Trvali na svojom pôvodnom rozhodnutí, aby ich syna operoval profesor Juraj Šteňo na Neurochirurgickej klinike Nemocnice L. Dérera na Kramároch. Urobili tak napriek varovaniam lekárov z NÚDCH, ktorí upozorňujú na riziká pri prevoze z jedného pracoviska na druhé.
Tie sú síce od seba vzdialené len niekoľko desiatok metrov, no neexistuje žiadna chodba, ktorá by ich spájala, a chlapec musel byť prevážaný sanitkou. „Keď ho odvážali na operačnú sálu, mal prvý raz po dlhej dobe úsmev na tvári a manželka konečne trochu chuť do jedla,“ opísal otec pocity svojej rodiny v čase, keď už bol jeho syn v rukách neurochirurga Šteňa. Mladého pacienta prišla podporiť aj časť rodiny a nik si nepripúšťal nič iné, len dobrý koniec. Podľa operačného tímu, ktorý sa vyjadril pre TV JOJ, dopadla operácia dobre. Lukáš bol prevezený na ARO. „Trvalo to 6 hodín. Priebeh bol uspokojivý a je v stabilizovanom stave,“ dodal profesor Šteňo. Mama povedala, že je pri vedomí a rozpráva.
Čo bude ďalej?
Lukášov prípad počas niekoľkých dní rozdelil Slovákov na dva tábory. Odborníkov aj laikov. Niektorí boli pobúrení správaním odborníkov z NÚDCH, nerozumeli argumentom o kritickom prevoze, druhých zas iritoval prístup neurochirurga Šteňa a pýtali sa, prečo nie je ochotný prísť operovať na pracovisko s lepším vybavením. Musela zasiahnuť ministerka Kalavská. Vytvorila svojím rozhodnutím precedens?
„Nejde o precendens. Ministerka zdravotníctva navrhla tri varianty, ako túto akútnu situáciu riešiť a bolo na rozhodnutí zákonného zástupcu, ktorý si vyberie. Apelované pri tom bolo na to, že právo výberu má rodič pacienta,“ uviedla hovorkyňa Zuzana Eliášová. Ako bude teda postupovať NÚDCH alebo akékoľvek iné pracovisko, ak sa rodičia iných detí v inom prípade rozhodnú rovnako?
„Je to jeden prípad, ktorý sa nám stal, a ja nedovolím, aby sa toto niekedy v budúcnosti opakovalo,“ uviedla Kalavská ešte v pondelok. Podobne zareagovalo aj vedenie NÚDCH. „Ako povedala pani ministerka, ide o ojedinelý prípad,“ tvrdí vo svojom stanovisku. Ani prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová si nemyslí, že ministerka vytvorila precedens. „Pacient má právo si vybrať, ale ak ide o komplikovaný prípad, mali by sa lekári riadiť odbornosťou a etikou a takáto situácia by sa už nemala opakovať, lebo to nevrhá dobré svetlo na odborníkov, čo dennodenne zachraňujú životy,“ dodala.
Ako vidíte celý vzniknutý konflikt?
- Sú tu dva uhly pohľadu. Jeden rodičov, ktorý je pochopiteľný, lebo majú chorého syna a robia to, čo je v ich silách, aby mu pomohli, netreba im to zazlievať. Tá druhá vec je, že odborné veci sa mali komunikovať v odborných kruhoch a nie pretriasať na verejnosti. Tu nejde o to, že chceme niečo zatajovať, ale o vydiskutovanie si pozícií a postupov a o tom, kto môže čo spraviť a čo nie. Stále som presvedčený, že takíto pacienti by sa mali operovať na pracovisku, ktoré je na to určené a pripravené, teda v Národnom ústave detských chorôb.
Ľudia nechápu, prečo je tak veľký problém prevoz, veď ide o 200 metrov.
- Ja by som doplnil, že k 200 metrom sa ešte udáva 25 rokov. To, že sa to robilo 25 rokov takto neznamená, že to bol optimálny stav. Ak chceme zmenu, a pozitívnu, tak je neprirodzené voči tomu bojovať, hlavne, keď to je lepšie pre tie deti, pre tých rodičov, keď sú spolu pod jednou strechou. My máme k dispozícii napriklad mobilné CT a nejdeme s pacientom o poschodie vyššie, ale kontrolné vyšetrenie urobíme hneď, pri lôžku pacienta. Toto je trend - všetky prístroje, všetci lekári idú za pacientom. Jednoducho, zmenila sa filozofia v prospech detského pacienta.
Prečo bol teda prevoz rizikový?
- Opriem sa o obrovskú študiu v Spojených štátoch. Ukázalo sa, že pri transporte pacientov po operácii prichádza v 15 % k príhodám, ktoré nie sú rozpoznateľné. A každá takáto príhoda nemusí byť pre pacienta problémom, ale keď sa ich nakopí viac, môže to viesť k zhoršeniu stavu. Tak prečo to robiť, keď nemusím?
Profesor Šteňo argumentoval, že nemal svoje prístroje.
- Ako primár, ešte na Kramároch, som sa venoval prístrojovej technike a to, čo sme my navrhli aj s podporou ministerstva, je špičkové vybavenie na európske pomery. Prvý operačný mikroskop tohto typu. Navigačná technika, atď... A keď to porovnám s vybavením na Kramároch, tak tam to nie je ideálne. Naše pracovisko je špičkovo vybavené.
Chcel pomôcť a riskuje pritom všetko
Aký je váš názor na postup pána profesora Šteňa?
- Profesor Šteňo je už v dôchodkovom veku, mohol povedať, že sa na operáciu už necíti, že ide o dieťa a že on operuje dospelých a že nechce v tejto (politickej) situácii robiť problémy. Jednoducho mohol povedať tisíc uveriteľných výhovoriek. Ale on povedal, že sa dieťaťu pokúsi pomôcť. Svetovo uznávaný profesor si však dal jednu podmienku - chce operáciu vykonať so svojím tímom, so svojím operačným mikroskopom, na svojej operačnej sále. Toto ako lekár pokladám za úplne normálnu požiadavku lekára, čo ide operovať.
Čo sa vám nepozdáva na konaní detskej nemocnice?
- Riaditeľ Detskej nemocnice pán Kužela odmietne, aby bol pacient prevezený na operáciu do vedľajšej budovy s tvrdením, že prevoz predstavuje riziko pre toto dieťa. Hoci takéto isté prevozy detí s nádorom mozgu sa robili bežne. Rodičia prosia, aby bol tento 200-metrový prevoz umožnený, praje si to pacient, riaditeľ Kužela nesúhlasí. Detská nemocnica, vzhľadom na zhoršujúci sa stav dieťaťa, uvažovala o preklade na operáciu do Prahy. Asi nemusím zdôrazňovať, že prevoz do Prahy je dlhší ako prevoz 200 metrov do vedľajšej budovy.
Kritizujete ministerku. Zdá sa však, že celú túto situáciu rozsekla a začalo sa konať...
- Ministerka ponúka rodičom chorého syna cez médiá tri riešenia: a) vybavila preklad dieťaťa do Prahy, b) dieťa bude v tomto stave prepustené z Detskej nemocnice a potom vraj už ako sa rozhodnú rodičia - toto riešenie však vraj pani ministerka neodporúča, c) dokončí sa starostlivosť v Detskej nemocnici. Ako by ste sa cítili po takejto tlačovke ministra zdravotníctva, ak by šlo o vaše dieťa?
Takže váš osobný, ľudský názor na celú situáciu je aký?
- Premýšľam, v akom rozpoložení je teraz človek, ktorý je na sklonku svojej kariéry a rozhodol sa ísť do operácie, ktorá nemusí dopadnúť dobre. Ten starší pán profesor riskuje všetko. Všetko, čo v živote dosiahol. A prečo? Lebo sa rozhodol pomôcť pacientovi a zúfalým rodičom.
Ladislav Kužela, riaditeľ NÚDCH
- nechcel, aby chlapca po operácii na neurochirurgickej klinike prevá- žali do národného ústavu, transport pokladá za riskantný
- chcel, aby profesor Juraj Šteňo chlapca operoval v NÚDCH, zaobstarali by mu všetko prístrojové vybavenie
- ako druhú možnosť navrhol, aby sa všetko, vrátane pooperačnej starostlivosti, urobilo na neurochirurgickej klinike Nemocnice L. Dérera
Juraj Šteňo, neurochirurg
- chcel chlapca operovať na neurochirurgickej klinike, nie v NÚDCH, lebo jeho tím nie je zvyknutý pracovať s tamojšími prístrojmi
- pooperačný transport nevnímal ako riskantný, tvrdí, že za 25 rokov sa nič nestalo
- pooperačnú starostlivosť by podľa neho mal zabezpečiť NÚDCH, chlapec má aj iné zdravotné problémy, a preto nemôže byť iba v starostlivosti neurochirurgickej kliniky
