Božský Kája, oslavovaný pre nesmierny talent, veľké srdce a človečinu, ktorá z neho sálala, mal poslednú rozlúčku so štátnymi poctami za prítomnosti jeho milovanej rodiny a drahých priateľov. Gottov odchod zo svätostánku bol rovnako grandiózny ako celý jeho život. Pieseň Už z hor zní zvon zaplavila majestátnu katedrálu a za zvuku Karlovho hlasu ho hradná stráž vyprevadila na jeho poslednú cestu. Moment plný sĺz, ale aj radosti z oslavy úžasného života človeka, ktorý po sebe zanechal v našich srdciach obrovskú stopu.
Zádušná omša za speváka Karla Gotta v Katedrále sv. Víta bola veľkolepá a plná emócií, tak, ako sa na velikána, akým Kája bol, patrí. Gott okolo seba rozdával radosť a úsmev, a preto nečudo, že si za svoj život získal aj masy fanúšikov nielen v jeho rodných Čechách, ale aj na Slovensku, v Nemecku a v ostatných okolitých krajinách. Najdojímavejší moment však nastal v okamihu, keď k truhle so spevákovými pozostatkami pristúpila hradná stráž a za tónov jeho piesne Už z hor zní zvon kráčala po bočnej chodbe s klembovitým stĺporadím von z katedrály.
Za čestnou strážou kráčali vdova po spevákovi Ivana Gottová a ich dcérky Charlotte a Nelly nasledované Gottovými dcérami Luciou a Dominikou. Po takmer osemdesiatminútovom smútočnom ceremoniáli tak rakva s pozostatkami Božského Káju opustila katedrálu, pred ktorej dverami vonku už stáli stovky jeho priaznivcov. Po vykonaní štátnych pôct a naložení rakvy do auta sa priestorom pred katedrálou rozoznel silný potlesk na Gottovu počesť, ktorý neutíchal niekoľko minút. Milovaného Karla tak jeho fanúšikovia odprevadili presne tak, ako to mal najradšej, neutíchajúcim potleskom.
