Pamätné spečatenie postupu na šampionát v Afrike sa udialo presne pred desaťročím - 14. októbra 2009. Bolo to v zápase v Poľsku, v chorzówskej snehovej chumelici, kde Slováci po vlastnom góle Seweryna Gancarczyka z 3. min zvíťazili 1:0 a stali sa víťazmi tretej európskej kvalifikačnej skupiny.
"Človek až nechce veriť, že ubehlo už desať rokov. Taký je futbalový život, letí to rýchlo. Vtedy sa veľa vecí dobre poukladalo. Mali sme dobré mužstvo, super trénera, výbornú partiu. Ak si vo futbale tieto veci sadnú, vtedy je veľká šanca, že sa môže niečo dosiahnuť. Nie sme Španielsko, Belgicko či Francúzsko, takže z tohto pohľadu musí do seba zapadnúť viacero faktorov, aby sa mohol podariť nejaký úspech. Tam to akurát vyšlo," uviedol Mucha v rozhovore pre agentúru SITA.
Mužstvo vtedajšieho kouča Vladimíra Weissa st. malo postupový "mečbal" už v predposlednom dueli doma proti Slovinsku, ale na bratislavskom Tehelnom poli neutiahlo ťažké bremeno a prehralo 0:2. Malo šancu na reparát, no muselo zvíťaziť v Poľsku, kde predtým v kvalifikácii nikto nevyhral, navyše bez viacerých "vykartovaných" hráčov z duelu so Slovinskom - Martina Škrtela, Jána Ďuricu, Radoslava Zabavníka a Miroslava Stocha.
"Na zápas so Slovinskom sme sa možno trošku premotivovali. Bol oň veľký záujem, množstvo ľudí vtedy chcelo byť na zápase. Chceli sme do toho dať všetko, ale niekedy to tak býva... Aj Slovinci mali kvalitu a nakoniec do Afriky postúpili z baráže. Ľudia nám pred zápasom v Poľsku možno neverili, ale my sme si verili a vedeli sme, že máme veľkú šancu postúpiť," doplnil 36-ročný rodák z Belej nad Cirochou.
Zápas v Poľsku sa dodnes mnohým spája s netypickými futbalovými podmienkami, ktoré vtedy v Chorzówe panovali. V deň zápasu poriadne nasnežilo a "Perinbaba" si nedala prestávku ani počas stretnutia. Komplikovala život nielen futbalistom na trávniku. Keďže sa hralo s bielou loptou, diváci pri televízoroch mali častokrát problém rozlúštiť, čo sa práve na ihrisku deje. "Také zápasy som hral dvakrát v živote, raz v ruskej lige, kde som hral pri teplote -13 stupňov Celzia na snehu, a druhý v Poľsku v kvalifikácii MS 2010. Bol to veľmi ťažký zápas, potrebovali sme zvíťaziť. Terén bol náročný a všetko bolo akoby zakliate. Dokonca moji kamaráti, ktorí išli na zápas, zapadli v snehu. Môj otec prišiel na tento duel a dokonca ho skoro zatkli. Bol to však zápas, ktorý sa opisuje veľmi príjemne. Eufória po postupe bola neuveriteľná," spomína ďalej Mucha.
Momentálne tréner brankárov v poľskom klube Legia Varšava a prezident Únie futbalových profesionálov (ÚFP) priznal, že v chorzówskom zápase mali Slováci v niektorých chvíľach aj poriadnu porciu šťastia. "Niečo som chytil, niečo išlo vedľa. V takých zápasoch treba mať aj trošku šťastia. Poliaci nemali čo stratiť, boli v prestavbe, ale odvtedy išli neskutočne hore a dostali do najlepšej svetovej desiatky," dodal.
Mucha si post reprezentačnej jednotky vybojoval práve počas úspešnej kvalifikácie MS 2010. V zápase proti Česku na pražskej Letnej išiel do bránky namiesto Štefana Seneckého a ponúknutú šancu využil na maximum. "Bolo to také naštartovanie mojej reprezentačnej kariéry. Bol som v národnom tíme aj predtým, ale nechytával som. V zápase v Čechách, kde sme vyhrali, sa to zlomilo. Myslím si, že mužstvu som vtedy v kvalifikácii pomohol. V živote sú občas takéto kľúčové veci," poznamenal.
S pamätným postupom na MS 2010 v JAR sa spája taktiež milý okamih, keď po záverečnom hvizde jeden zo slovenských novinárov pobozkal Muchovi rukavice. Dnes už bývalý brankár, ktorý sa zúčastnil aj na ME 2016 vo Francúzsku, to vnímal pozitívne. "Bola to chvíľa, ktorá obletela nielen Slovensko, ale aj iné krajiny. Bol tom z toho trošku prekvapený a nečakal som to. Bol to však emotívny okamih a pekná história. Bodaj by takých bolo čo najviac. Aj takéto chvíle prináša život a môžeme sa v nich aspoň na chvíľu odbremeniť od tých všedných problémov. Futbal nám dáva niečo viac a to je na ňom pekné," zakončil pre agentúru SITA Ján Mucha.
