Posledné zbohom, ktorého sa dočkal spevák a najväčšia legenda tejto doby Karel Gott († 80) počas dvoch dní, bolo plné dojímavých momentov, sĺz stekajúcich po tvárach prítomných hostí na bohoslužbe v Katedrále sv. Víta, ale aj miliónov ľudí nielen na verejnej rozlúčke na Žofíne, ale aj za televíznymi obrazovkami. Zádušná omša, ktorú viedol arcibiskup Duka bola popretkávaná srdcom písanými príhovormi Gottových priateľov, ktorí len sťažka skrývali žiaľ. Gotta na poslednej ceste odprevádzala rodina v motolskom krematóriu za prísnych bezpečnostných opatrení.
S veľkým človekom, talentovaným spevákom, mužom s obrovskou charizmou a národmi milovaným Karlom sa lúčili masy. Po šokujúcej správe o skone slávneho speváka na akútnu leukémiu zostalo zlomené a ubolené nejedno srdce. Gott svojím odzbrojujúcim úsmevom a pesničkami vnášal do životov ľudí radosť. Preto niet divu, že sa v piatok Praha „otriasala“ v základoch.
(pre zväčšenie kliknite na obrázok)
Do stovežatého mesta sa rútili húfy jeho fanúšikov, ktorí prišli na Slovanský ostrov do Paláca Žofín vzdať poctu velikánovi. Niektorí fanúšikovia čakali na svoju chvíľu vyzbrojení teplým čajom, len aby sa dostali ku katafalku. Na situáciu dohliadala štátna polícia, ktorá povolala takmer 130 policajtov. V pohotovosti boli aj záchranné zložky či dobrovoľníci z Červeného kríža. Napriek tomu, že bola verejná rozlúčka naplánovaná od 8.00 do 22.00, organizátori pre obrovský záujem verejnosti predĺžili návštevu Žofína do polnoci.
Len pre pozvaných
Truhla s pozostatkami Karla Gotta umiestnená pred tvárami rodiny a takmer 4 000 pozvanými hosťami v Katedrále sv. Víta prikrytá kobercom z bielych kvetov, čiernobiela fotografia velikána a štátna vlajka pripomínajúca, že sa maestrovi dostalo štátnych pôct. O 11 hodine v sobotu dopoludnia sa svätostánok ponoril do ticha. V lavici po boku trúchliacej vdovy sedeli Gottove malé dcéry Charlotte a Nelly, ktoré sa podľa medializovaných informácií na poslednej rozlúčke objaviť nemali.
Nakoniec však prišli dať milovanému otcovi posledné zbohom. Počas zádušnej omše zaspievali Lucie Bílá, Štefan Margita či Eva Urbanová, presne tak, ako si to Karel prial. Ten si totiž všetky detaily svojej rozlúčky naplánoval dopredu. Najdojemnejšie však bolo vystúpenie jeho kamarátky Jiřiny Bohdalovej, ktorá roztopila všetky srdcia. Nasledoval ju poľský kňaz Czendlik, ktorý sa prihováral priamo Bohu, aby bol v nebi pripravený na veľmi vzácnu návštevu.
Ukončenie omše nasledované vynesením Gottových pozostatkov z katedrály bolo sprevádzané jeho božským hlasom v piesni Už z hor zní zvon. Na maestra už vonku čakali stovky fanúšikov, ktorí sa spoločne s blízkou rodinou prizerali naloženiu rakvy do auta Hradnou strážou. Odchod pohrebného vozidla s Karlom spred katedrály bol sprevádzaný veľkým potleskom, presne tak, ako by si to samotný Karel prial.
Jeho nezabudnuteľným výrokom totiž zostane navždy: „Tleskejte mi, já to mám rád.“ Nasledovné súkromné posledné zbohom prebehlo v motolskom krematóriu, len za prítomnosti blízkej rodiny, ktorá sa potom odobrala na kar. S Karlom Gottom sa rozlúčili milióny ľudí, ale pre nikoho z nás nezomrel, pretože v srdciach tých, ktorí ho milovali, bude žiť naveky.
