Dnes je táto doba dva týždne pred dňom volieb. Niektorí politici to zdôvodňujú nepresnosťami, ktoré voličov len mätú. Odborníci nesúhlasia, lebo ľudia nebudú mať pri rozhodovaní informácie. Čo ukazovali výsledky prieskumov pred parlamentnými voľbami v roku 2016 a aká bola realita? Niektorým stranám výrazne pridali, iné zase v prieskumoch ľudia nepreferovali, ale nakoniec za ne zahlasovali.
S myšlienkou posunúť dobu, v ktorej nemožno zverejňovať prieskumy, prišiel predseda SNS Andrej Danko a prezentoval posun na 30 dní pred voľbami. Predseda Smeru-SD Robert Fico súhlasil s tým, že on by bol aj za 60-dňové obmedzenie. Chytili sa toho koaliční poslanci a predložili návrh, ktorý by zákaz prezentovať prieskumy predĺžil zo súčastných 14 dní až na 50 dní.
Na výsledky prieskumov spred posledných parlamených volieb sa práve tieto strany nemôžu veľmi sťažovať. Smeru predpovedali výrazne lepší výsledok ako následne získal, zisk národniarov bol zhruba rovnaký ako mali v prieskumoch a u Mostu-Híd sa tiež vcelku trafili. Výrazne viac mala strana Sieť.
Od tej sa však voliči odklonili po vyjadreniach jej vtedajšieho predsedu Radoslava Procházku. O prieskumoch sa nie práve pozitívne vyjadruje aj šéf SaS Richard Sulík, pretože jeho strana mala podľa prieskumov v parlamentných voľbách 2016 šesť percent, vo výsledku vyše 12.
„Riziko rýchlych nárastov je, že potom bývajú aj rýchle pády,“ upozornil Václav Hřích z agentúry AKO a predseda SAVA. To, že volič ľahko zmení preferovanú stranu je signálom, že nie je príliš lojálny. Prieskumné agentúry nie sú žiadni jasnovidci, len zisťujú názory ľudí v danom čase.
„Prieskumy sú fotkou aktuálnej reality. Preferencie sa menia, ak by to tak nebolo, ani kampaň by nemala zmysel,“ vysvetlil Martin Slosiarik z agantúry Focus. Ako vysvetlil, keď sa v roku 2016 pýtali v dotazníku ľudí po voľbách, kedy sa rozhodli za koho zahlasujú, tak tretina to urobila až v posledný týždeň. Tento jav spôsobuje rozdiel v prieskumoch a reálnych výsledkoch.
Parlamentné voľby 2016
(pre zväčšenie kliknite na obrázok)
SMER-SD – preferencie strane predpovedali výrazne lepší výsledok ako získala.
SNS – rozdiel medzi preferenciami a výsledkom bol zanedbateľný.
SaS, OĽaNO – strany získali výrazne viac ako mali v preferenciách, oslovili potencionálnych voličov Siete.
Sieť – strana oproti prieskumom výrazne stratila, mohli zato vyjadrenia predsedu.
Most – Híd – rozdiel medzi realitou a prieskumami bol zhruba 1 %.
ĽS Naše Slovensko – prieskumy potenciál strany podcenili a získala výrazne viac.
Sme rodina – Strana získala viac ako mala v prieskumoch.
KDH – Strana oproti prieskumom stratila 1,7 %, prepadla a nedostala sa do parlamentu.
- tesne pred prvým kolom boli výsledky prieskumov u relevantných kandidátov blízke výsledku volieb a poradiu kandidátov
- v druhom kole prieskumy
jasne favorizovali Zuzanu Čaputovú, ktorá aj vyhrala
O čom je zmena pravidiel
- dnes nie je možné zverejnovať výsledky prieskumov 14 dní pred voľbami
- trojica poslancov vládnych strán navrhuje túto dobu predĺžiť na obdobie 50 dní
- predseda parlamentu a SNS Andrej Danko navrhoval 30-dňovú lehotu, predseda Smeru-SD Robert Fico hovoril, že by bol aj za 60-dňovú lehotu
- o 50-dňovom návrhu bude rokovať parlament
