Dokázali pritom zmerať rýchlosť procesu starnutia len s použitím jednoduchého testu rýchlosti chôdze, informuje BBC. Medzinárodný tím zároveň skonštatoval, že ľuďom, ktorí chodili pomalšie, nielenže rýchlejšie starli telá, ale ich tváre vyzerali staršie a mali menšie mozgy. Svoje zistenia pritom označili za "úžasné prekvapenie".
Lekári často merajú rýchlosť chôdze s cieľom odhadnúť celkový zdravotný stav, najmä u ľudí nad 65 rokov, pretože je indikátorom sily svalov, funkčnosti pľúc, rovnováhy, sily chrbtice a tiež stavu zraku. Pomalšiu chôdzu vo vyššom veku dávajú vedci do súvislosti aj s vyšším rizikom demencie a celkového úpadku.
V citovanej štúdii sa zúčastnilo tisíc ľudí z Nového Zélandu, ktorí sa narodili v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, a sledovali ich do veku 45 rokov. Účastníci okrem testov rýchlosti chôdze podstupovali aj celkové telesné testy, testy mozgových funkcií, mozgové skeny a v detstve aj testy kognitívnych funkcií.
"Táto štúdia ukázala, že pomalá chôdza značí problémy o desaťročia pred starobou," vyjadrila sa vedúca výskumu Terrie E Moffitt z King's College London a americkej Duke University. Aj v štyridsaťpäťke vedci zaznamenali široké variácie rýchlostí chôdze, pričom najrýchlejší ľudia sa pohybovali maximálnou rýchlosťou dva metre za sekundu, keď nebežali.
Tí, ktorí chodili pomalšie, mali tendencie prejavovať znaky "rýchlejšieho starnutia" a v horšom stave boli ich pľúca, zuby aj imunitný systém. Nečakanejšie však bolo podľa vedcov to, že staršie vyzerali aj ich mozgy.
Vedci pritom zistili, že s použitím výsledkov testov trojročných detí dokázali predpovedať rýchlosť chôdze 45-ročných ľudí. Deti, ktoré v dospelosti kráčali najpomalšie, v priemere 1,2 metra za sekundu, mali v priemere o 12 bodov nižšie IQ ako tí, ktorí o 40 rokov neskôr chodili najrýchlejšie, 1,75 metra za sekundu.