Býval v útulnej garsónke s výhľadom na futbalový štadión Ružinova. Samotu však neznášal. Rád chodil medzi ľudí a debatoval s nimi. Najviac na športové témy. A o práci hlásateľa, ktorá ho pohltila. „Mikrofón by som nevymenil za nič na svete. Je to môj život,“ zdôrazňoval.
Bol nesmierne rád, že sa dožil postupu Petržalky do druhej ligy. Aj v nej bavil ľudí svojimi nezabudnuteľnými bonmotmi a v poslednom čase i zábavnými brbtmi. Všetci ich brali na štadióne s úsmevom, lebo dobre vedeli, že populárny Ferko si to vo svojom veku môže dovoliť. Keď sme zvrtli reč na okrúhlu stovku, v očiach mu zaiskrilo a vystrúhal šibalský úsmev. „Mám dobrý koreň po mamke. Nejde mi to do hlavy. Celý život som v tlačiarni dýchal olovo a ešte som tu. Moji kolegovia sú už dávno pod zemou,“ vravel nechápavo.
Na nedeľňajší zápas proti Banskej Bystrici ho už zdravotné problémy nepustili. Viacerí diváci tušili, že je zle. V mysliach si premietali jeho posledné slová spred dvoch týždňov po dueli s Liptovským Mikulášom: „Spoza mikrofónu sa s vami lúči váš Ferino Štambera.“