Najstarší chlapec je nadaný športovec a pred časom ho neznámy darca potešil futbalovým výstrojom. Radosť však vystriedal smútok – milovanej mame diagnostikovali zhubný nádor, ktorý sa nedá operovať. Denisa (30) si v auguste vypočula najhoršiu správu svojho života. Po návšteve gynekológa sa dozvedela, že má v tele zhubný nádor. „Lekári mi povedali, že mám neoperovateľnú rakovinu, rozšírenú vo viacerých oblastiach. Už teraz viem, že ma čaká chemoterapia a ožarovanie,“ priznáva so smútkom v hlase.
Od októbra čaká na telefonát odborníkov a je pripravená nastúpiť na liečbu v Michalovciach. Jej druh Karol si preto musel v práci vybrať voľno, aby sa mohol postarať o štyri deti. Hospitalizácia a následné dochádzanie do Michaloviec ich spolu s liekmi a vitamínmi však finančne riadne vyčerpá. Ich rodina je v ťažkej sociálnej situácii. Denisa však odvahu nestráca a náročnej liečby sa nebojí. „Nemôžem to vzdať, musím bojovať, kvôli deťom, nemôžem ich len tak nechať,“ vraví s nádejou.
Jediný pešo na tréning
Osudom ťažko skúšanej žene robia radosť jej deti, najmä najstarší Brian (13). Od mlada sa venuje futbalu a poctivo trénuje. Neznámy darca dokonca okatému chlapcovi v lete zaslal balík, ktorý mu zabezpečil začiatok sľubnej kariéry - bola v ňom futbalová výstroj. Mladý útočník a krídelník s tímom už získal aj zlatú medailu Oblastného futbalového zväzu v Michalovciach.
„Podarilo sa mi streliť aj môj prvý gól,“ pochválil sa vtedy šťastný Brian. Žiaľ, radosť vystriedali obavy o chorú mamičku. Tá vie, že jej syn to nemá ľahké. „Keď ide na tréning, musí utekať 20 minút za kamarátmi, ktorí idú na ihrisko na bicykli. My mu ho kúpiť nevieme,” zúfa si Denisa. Okrem toho sa s ostatnými súrodencami musia starať o mladšieho brata Marka, ktorého ako 2,5-ročného zrazilo auto a nehoda na ňom zanechala trvalé vývojové následky.Akoby to nestačilo, tlačia sa v sociálnom byte bez plynu a tepla. Nájom a elektrinu si platia, niekto však rozobral potrubie. „Keď príde zima, musíme všetci spať v jednej izbe a kúriť elektrickou rúrou, nemáme ani ohrievač,“ vraví smutne Denisa, ktorá je vďačná za pomoc dobrých ľudí. „Pomáhajú nám viac ako rodina či štát. Ak by nám ľudia neposlali balíčky s jedlom, sladkosťami, oblečením či topánkami, naše deti by nepoznali mikulášske balíčky či vianočné darčeky,“ dodala.