Uznávaná umelkyňa a jedna z prvých signatárov Charty 77 zomrela 6. októbra vo veku 92 rokov, pripomenul portál Novinky.cz. "Želala si, aby sme sa zišli práve tu," povedal riaditeľ Národného divadla Jan Burian v prejave počas obradu. "Sme smutní, že pani Vlasta odišla, ale sme šťastní, že sa jej herecký osud uzatvára v kruhu priateľov," dodal.
Podľa jeho ďalších slov Chramostová dvadsať rokov napĺňala Národné divadlo neutíchajúcou energiou a výraznou expresivitou sýteho plastického herectva. "Bola v ňom neochvejnosť a zvláštna neústupčivosť... Nepateticky vecná bola aj jej posledná veľkú rola, Babička v dramatizácii slávneho príbehu Boženy Němcovej, s ktorej osudom sa stotožnila," povedal Burian. "Statočný človek a veľká herečka," povedal o zosnulej režisér Jan Hřebejk a dodal: "Mne sa veľmi páčil jej humor a obdivoval som jej statočnosť." Podľa ďalšieho rečníka, herca Davida Prachařa, mala "Vlasta vždy hrozný nadhľad, vždy sa veciam smiala".
Na obrade sa premietali nielen fotografie, ale aj ukážky z Chramostovej divadelných a filmových diel. Rozlúčiť sa s ňou prišla Jiřina Bohdalová, Boleslav Polívka, Jiří Štěpnička, Zuzana Stivínová, Miroslav Donutil, David Matásek, Saša Rašilov, Taťána Medvecká, minister kultúry Lubomír Zaorálek či vedec a brat bývalého českého prezidenta Václava Havla Ivan M. Havel a jeho manželka Dagmar. Za herečkou smútili i ďalší politici a niekdajší disidenti, ktorí vyzdvihli okrem hereckých kvalít aj jej statočnosť.
Vývoj českej spoločnosti druhej polovice 20. storočia sa odrazil na pohnutom živote herečky. Bola výraznou postavou disentu, ale predtým podpísala súhlas so spoluprácou s komunistickou Štátnou bezpečnosťou, čo otvorene opísala vo svojich pamätiach. V 60. rokoch dostala ocenenie zaslúžilá umelkyňa, ale po podpise Charty 77, dokumentu kritickému voči komunistickému režimu vo vtedajšom Československu, mala zakázané verejne vystupovať. Hrala len s priateľmi vo svojom byte a tieto bytové predstavenia nakrúcal jej manžel, kameraman a takisto signatár Charty 77 Stanislav Milota.
V januári 1989 sa zúčastnila na spomienkovom akte za Jana Palacha, za čo bola podmienečne odsúdená na trest odňatia slobody. Po nežnej revolúcii bola Vlasta Chramostová 20 rokov členkou Národného divadla; za zásluhy o demokraciu a ľudské práva jej prezident Havel v roku 1998 udelil Rad Tomáša Garrigua Masaryka, uviedol portál Novinky.cz.
Na filmovom plátne sa Chramostová objavila prvý raz vo filme Velká příležitost (réžia K. M. Walló, 1949) o zväzákoch, ktorí budujú Trať mládeže. Už o rok neskôr stvárnila hlavnú úlohu vo vojnovej dráme Past, ktorú nakrútil Martin Frič. Objavila sa vo filme Probuzení (1959), v ktorom Jiří Krejčík predznamenal nástup tzv. novej vlny. Keď v roku 1965 nakrútil režisér Zdeněk Podskalský divácky úspešnú politickú satiru Bilá paní, zveril Chramostovej úlohu manželky hlavného hrdinu, úradmi šikanovaného kastelána v podaní Vlastimila Brodského. Ďalšia veľká rola prišla o tri roky v celkom inom žánri: vo filme Juraja Herza Spalovač mrtvol stvárnila takisto manželku hlavného hrdinu Karla Kopfrkingla — fanatického riaditeľa krematória v podaní Rudolfa Hrušínského. Príbeh sa odohráva za nastupujúcej nacistickej okupácie. Za kamerou tohto kultového filmu stál Chramostovej manžel Milota.
Obdobie po revolúcii tiež prinieslo Chramostovej herecké úspechy. Napríklad úlohy vo filmoch Je třeba zabít Sekala (1998) a Kuře melancholik (1999), za ktoré bola nominovaná na Českého leva. Nomináciu jej priniesol aj posledný film, v ktorom účinkovala, Odcházení, ktorý v roku 2011 nakrútil Václav Havel na motívy vlastnej divadelnej hry.