Rozprávali sme sa aj o jeho manželstve s kolegyňou Aničkou, snoch, v ktorých sa mu miešajú divadelné hry s realitou, aj o potrebe byť sám.
Pred rokom ste sa oženili. Prišli ste o časť slobody?
Vôbec nemám ten pocit. Naopak, ešte viac sa mi otvorili obzory. Rozumieme si vo veľmi veľa smeroch, a to je dôležité. A nudiť sa spolu teda naozaj nemáme kedy. (smiech)
Už niekoľko mesiacov spolu s manželkou pracujete v Divadle Astorka Korzo´90. To je dobre, či zle?
Ľudia nás pred tým varovali, že okrem plusov to má aj mínusy, ale ja to vidím zatiaľ iba pozitívne.
Takže spolu chodíte do roboty na vašom skútri?
Presne tak. (smiech) Zmestíme sa.
Niektoré ženy sa boja sadnúť na motorku...
Anička sa so mnou nebojí, lebo vie, že dobre jazdím. A nie je to veľká motorka, i keď časom by som si chcel spraviť vodičák na väčšie mašiny. V každom prípade aj na mopede treba vedieť jazdiť, odmalička som v Čifároch a v Nitrianskych Hrnčiarovciach, kde som vyrastal, jazdil na pionieri či mustangu. Jednoducho treba dávať oveľa väčší pozor na všetko okolo vás, lebo vy ste iba holý človek s prilbou na hlave.
