Keď deti uvideli spievajúceho Elvisa, zľakli sa a celý obrad preplakali. Manželia Cmorikovci nám porozprávali detaily celej svadby a exkluzívne Novému Času víkend ukázali aj fotografie.
Skôr, ako sa dostaneme ku svadbe, nás zaujíma vaše zasnúbenie...
Peter: Zasnúbili sme sa 3. 3. tohto roku. Je to pre nás špeciálny dátum, ale náš súkromný. Bolo to na našom obľúbenom mieste v Rakúsku a deti to celé prerevali. (smiech)
Daniela: Prerevali krst, zásnuby aj svadbu. Ja som zásnuby vôbec nečakala, nevedela som o tom a Peťo vydržal nič neprezradiť. Možno je to aj tým, že deti nás tak zamestnávajú, že nemáme čas myslieť na niečo, čo sa týka len nás dvoch.
Prstienok ste vyberali sám?
Peter: Bolo to veľmi zložité. Nekupoval som ho na Slovensku, lebo sa mi nezdalo bezpečné vojsť do klenotníctva, alebo hľadať na internete, keďže máme spoločný počítač. Prsteň je z Budapešti a kúpil mi ho tam môj manažér Kryštof, ktorý mi posielal fotky. Medzi rečou mu prezradila veľkosť.
Daniela: Prišiel za mnou, že si chce kúpiť pečatný prsteň a nejako nechtiac som mu povedala svoje číslo prsteňa. Mám veľmi malý obvod prsta, bavili sme sa, že na mňa ani nie sú dostať prstene, že si ich musím dávať vyrábať. Perfektne to zo mňa vymámil.
Myslím si, že chlapci si v detstve svadbu nevysnívajú, ale dievčatá áno...
Daniela: Chcela som, aby nás sobášil v Las Vegas Elvis Presley. A určitým spôsobom sa mi to splnilo. Pri našich deťoch by nebolo možné, aby sme si odleteli do Ameriky, takže Elvis prišiel na Slovensko, a to ma rozplakalo. Peťo mi plní sny a pamätá si také veci, o ktorých by som si nepomyslela, že si zapamätá.
Peter: Skrátka objednal som Elvisa nič netušiacej Danielke na sobáš. Zaspieval nám pár pesničiek a bolo to milé aj vtipné.
Svadbu sa vám podarilo dokonale utajiť. Aká bola? Koľko bolo pozvaných hostí?
Peter: Sobáš sme mali na kalvárii v Šahách, kde je krásny kamenno-tehlovo-arkádový penzión, ktorý je zároveň aj vínna pivnica. Raz sme tu s kapelou spali a mne to učarovalo. Vyzerá to ako v Toskánsku, je tam nádherný výhľad z nádvoria do kotliny, kde vidíte až do Maďarska. Nechceli sme kaštieľ, lebo v honosných priestoroch sa necítime dobre. Bolo pozvaných 80 ľudí.
Daniela: Miesto som prvýkrát videla až v deň svadby. Toto som nechala na Peťa, celé mi to opísal a ukázal fotky. Máme rovnaký vkus, páčia sa nám tie isté veci, takže mi ani nenapadlo, že by to nebolo dobré. Pomáhala nám aj agentúra, ktorá sa postarala o výzdobu. Dali sme im voľnú ruku, požiadavka bola len kombinácia čiernej a zlatej farby. A, samozrejme, veľa nám pomohol aj manažér Kryštof.
Peter: 5. októbra máme výročie a tento dátum akurát vyšiel na sobotu. Zrušil som všetky pracovné povinnosti a bolo. Chvíľu to vyzeralo, že to pri našich deťoch nezvládneme. V podstate sme nepohli ani prstom, až kým sme nerobili zasadací poriadok.
Daniela: Svadbe sme sa venovali maximálne 2 týždne dopredu, dolaďovali sme pár vecí. Ostatné za nás zariadila agentúra a kamaráti a všetko bolo perfektné. Všetci odviedli úžasne svoju robotu a mali sme dokonalú svadbu.
Máte dvojičky Peťka a Števka, ako vnímali váš veľký deň?
Peter: Deti vedia, že sa niečo deje. Vidia veľa ľudí, maminka je v bielych šatách, všetci sa na ňu pozerajú, ocko v obleku. Počas obradu som ich držal na rukách.
Daniela: Boli zlatí, mali obleky, biele motýliky, ale u našich detí platí reťazová reakcia, že jeden začne plakať a hneď sa pridá druhý. Števko sa zľakol Elvisa, takže začal rev a už neprestal.
Peter: Svadobný pochod nám hral na elektrickej gitare náš gitarista Maroš, a to chalani milujú, bavilo ich to. Potom, keď prišiel Elvis, tak to nezvládli. (smiech)
Daniela: Máme však obetavých krstných rodičov, môjho brata a sestru, a tí vedeli, že keď sa niečo udeje, tak ich zoberú a zabavia. Vedeli sme, že s deťmi to bude náročné, ale keby sme čakali, kým vyrastú, tak sa buď nezoberieme, alebo až o 5 rokov.
Ako dlho vydržali s vami hore?
Daniela: Chodievajú spinkať večer o ôsmej, takže som ich išla uspať, všetko išlo presne podľa harmonogramu, kde bola aj kolónka uspávanie chlapcov. (smiech) Našťastie zaspali úplne bežne a prišla ich strážiť sestrina kamarátka. Prespali až do rána, dokonca lepšie, ako keď sme doma.
Peter: Akurát to ráno bolo drsné. Lebo vstávajú o 6. a my sme išli spať o 5.
Videli ste nevestine šaty ešte pred obradom, alebo to bolo pre vás prekvapenie?
Peter: Nevidel. Ukazovala mi štýl, aký by chcela, takže pracovala len moja fantázia. Danielku viedol ocino a ako išla, bola nádherná, až mi slzy vošli do očí, bolo to veľmi dojemné, bola krásna. Pršalo a malo to neskutočnú atmosféru, nezabudnem na to do konca života.
Daniela, podľa čoho ste si vyberali šaty?
Daniela: Veľmi som váhala, koho osloviť na tvorbu šiat, ale nakoniec som vyberala z internetu a požičala som si ich z obyčajného salóna. Nechcela som, aby niekto vedel, že sú to šaty pre ženu nejakého speváka. Som obyčajná žena, a tak som to cítila.
Na rukách máte veľmi netypické svadobné obrúčky...
Peter: Je to umelecká práca, robili nám to manželia v Banskej Bystrici. Odporučila nám ich svadobná agentúra, pretože naša požiadavka bola, aby boli čierne a v podstate sa kov dá iba zakaliť, ale po čase zbledne. Pani je umelecká šperkárka a pán umelecký kováč. Bola to pre nich výzva, lebo takú kombináciu ešte nerobili, ale zvládli to úžasne.
Daniela: Máme zlato, ja ružové, Peťo biele a vnútri je damask. Z damascénskej ocele sa už tisíce rokov robia nože. Vnútri je vyryté Spolu zostarnúť.
Prvý svadobný tanec bol na akú pesničku?
Daniela: Peťo pre mňa už dávnejšie napísal pesničku Spolu zostarnúť, ale vedeli sme, že ju nechceme mať na prvý tanec, lebo medzičasom sa stala takou slovenskou svadobnou pesničkou. Potom som si však povedala, že ju na svadbe určite chcem, takže odznela.
Peter: Prvý tanec bol na pesničku Is this love od Whitesnake.
Kto sa vám postaral o zábavu? Mali ste dídžeja alebo živú kapelu?
Peter: Hrala nám skupina Zeus, ktorá je fantastická. Boli v inej miestnosti, kde hrali samé veľké rockové hity, ľudia sa bavili, skákali. Taká skvelá zábava bola aj vďaka biovínku od kamarátov z Krtíša.
Boli aj typické svadobné tradície?
Peter: Nie, poňali sme to rokenrolovo. Mali sme pocit, že nechceme nič také, čo poznáme zo svadieb, kde sme ako hostia a nudíme sa pri tom. Jediné, čo bolo, boli dva poháre, kde v jednom bola pálenka a v druhom voda, aby sa zistilo, kto bude hlava rodiny. A som to teda ja. (smiech)
Daniela: Začepčenie som nechcela, pretože som matka dvoch detí, nepripadalo mi to už vhodné.
Dostali ste aj nejaký netradičný dar?
Daniela: Od mojej sesternice s rodinou sme dostali výlet helikoptérou. Bude to v tej našej krásnej oblasti Liptova, tak to bude určite úžasné.
Peter: Veľmi sa na to teším, býva mi síce v lietadle zle, ale dám si kinedryl.
Svadbu máte už za sebou. Čo vás čaká najbližšie?
Peter: Mám novú pesničku Dnes to príde, ktorá je o nových začiatkoch, prekonávaní sa a o tom, že to nikdy netreba vzdať a znovu skúšať, kým človek nedosiahne, čo chce. Je to taký motivačný song, ktorý uzrie svetlo sveta spolu s klipom o pár dní.
