Jedného dňa išiel plný ideálov darovať prvýkrát krv, no nečakal, že sa mu onedlho ozvú s nepríjemnou správou. Zistilo sa totiž, že má zhoršenú funkciu pečene a jeho zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval. Prišli ukrutné bolesti a bezmocnosť, ktorá trvala až 12 rokov. Potom prišlo vykúpenie. Čakala ho transplantácia pečene.
Juraj si užíval študentský život, no keď po 18. narodeninách išiel darovať krv, nečakal, že sa mu onedlho radikálne zmení život. „Po odberoch mi zistili, že mám zvýšené pečeňové testy,“ spomína si na prvý moment, keď sa zistilo, že čosi nie je v poriadku. Spočiatku nemal žiadne príznaky, no po rokoch sa u neho začali prejavovať triaška, únava a neznesiteľné bolesti. „Pri vyšetreniach mi zistili zužovanie žlčových ciest spojené s ochorením čriev,“ hovorí Juraj, ktorý mladosť prežil u doktorov, keďže sa mu ochorenie pečene zhoršovalo. „Trvalo to 12 rokov, počas ktorých mi lekári pomáhali zdolávať nepríjemnosti. Okrem horúčky som často bojoval aj s neznesiteľným svrbením kože, vedel som sa doškriabať do krvi,“ prezradil nám svoje útrapy.
Ochorenie sa začalo zhoršovať tak, že po sérii vyšetrení mu v roku 2009 lekári zvestovali nepríjemnú správu: „Musel som ísť na transplantáciu. Len tá mi mohla pomôcť, pretože žlčovody sa uzavreli, žlč nemala ako odtekať a začala likvidovať pečeň.“ Vtedy sa už tešil z dcérky a depresívne myšlienky, že by ju nevidel vyrastať, sa napokon zmenili na vieru v šťastný koniec.
Záchrana prišla z Prahy
Pomoci sa Juraj dočkal onedlho a prišla z Prahy. „V júli 2009 mi o druhej ráno zazvonil telefón a lekár z pražského Ikemu mi oznámil, že sa našiel vhodný darca a musím ísť do Prahy,“ povedal technik Bratislavskej teplárenskej spoločnosti. Na deň, keď sa po operácii prebral do sveta bez bolesti, spomína s vlhnúcimi očami. „Bol to neopísateľný pocit. Nič ma nesvrbelo ani nebolelo. A moment, keď som vystískal dcérku Kristínku, ktorá mala 1,5 roka, iba ťažko opíšem,“ povedal s úsmevom.
Veriaci muž bol vďačný rodine darcu, ktorá mu zachránila život a pravidelne na jeho počesť necháva slúžiť omšu. „Raz ročne ju slúži môj dobrý priateľ,“ uviedol Juraj, ktorý neveriacky krúti hlavou nad antikampaňou spojenou s darcovstvom orgánov. „Nenapadlo by mi, že niečo také vôbec existuje. Len vďaka programu darcovstva orgánov môžem ráno vstať, zabehať si a potom ísť do práce,“ uzavrel.
