Jeho životní kamaráti Yxo, Fefe a Tybyke, s ktorými stál na pódiu 30 rokov, dokázali o smutnom lete prehovoriť až teraz. Na náš rozhovor prišli hexáci v novej zostave, so spevákom Petrom Šarkanom Novákom (47), ich dlhoročným kamarátom, ktorý s nimi ťažké chvíle prežíval.
Ako ste v kapele prežívali posledné spoločné mesiace s Ďuďom?
Yxo: Veľmi som dúfal, že všetko dobre dopadne a že to Ďuďo dá... Na jar to vyzeralo, že sa všetko obracia k lepšiemu, začal s nami viac vystupovať a my sme sa z toho nesmierne tešili. Bolo to obdobie, keď sme na koncerty chodili ako jedna veľká rodina. Ďuďova priateľka Mirka, Šarkan, ktorý ho v čase, keď nemohol vystupovať, zastupoval, celá naša „hexfamily“ si užívala každé jedno hranie. Začiatkom leta sa však jeho stav začal komplikovať a 14. augusta Ďuďko odišiel.
Tybyke: Všetci sme vedeli, že je ťažko chorý, ale nejako sme si to nechceli pripustiť. On sám o svojej chorobe veľa nerozprával a my sme zase dúfali, že sa nejakým zázračným spôsobom vylieči. Ale, žiaľ, nebolo to ako v rozprávke, realita bola krutá. Nič iné nám nezostáva, len sa s tým zmieriť a ísť ďalej.
Ďuďo, keď mohol, spieval a hral. Nemali ste tendenciu ho na pódiu viac sledovať, či je v poriadku?
Fefe: V podstate ani nie. Samozrejme, sme o neho mali starosť, ale keďže on sám sa snažil stále správať, akoby sa nič nedialo, správali sme sa tak aj my. Až na to, že počas koncertu sedával na barovej stoličke, si myslím, že poslucháč nemohol postrehnúť žiaden rozdiel v jeho výkone. Hranie ho napĺňalo radosťou a dodávalo mu energiu v jeho boji s chorobou. Bol silný až do konca.
Yxo: Pravda je, že to podvedome cítiš... Ale v momente, keď sme vyšli na pódium, to bol ako keby ten zdravý Ďuďo, všetko bolo v poriadku. Stále mal na nás najvyššie nároky, stále riešil každý jeden zle zahratý tón, on jednoducho maximálne žil hudbou a chcel to aj od nás. Bolo nesmierne obdivuhodné, ako celú chorobu zvládal a ako ňou nikoho nezaťažoval. Niekedy som nechápal, kde sa v ňom berie tá sila, ale aj to hovorí o tom, aký to bol super chalan.