Nemecká spoločnosť v súčasnosti recykluje približne 55 až 75 percent materiálov z batérií. Dostupné technológie však bežne podľa Haluša umožňujú spracovať necelých 30 percent.
Problémom batérií je obsah prvkov a ich spôsob ťažby a spracovanie. "Na trhu existujú batérie na báze lítia, s obsahom olova, niklu, kadmia a menej často aj na báze zinku alebo roztavenej soli. Okrem týchto základných činidiel batérie obsahujú aj iné problematické prímesi ako napríklad kobalt," uviedol Haluš a pokračuje, že viaceré tieto prvky sú karcinogénne ako kadmium a olovo, alebo ako kovy, ktoré znečisťujú pôdu a vodné zdroje.
Haluš hovorí aj o sociálnych a politických rozmeroch pri ťažbe prvkov používaných v batériách a označuje to za ich skrytý problém. Ide o prvky, ktoré sú vzácnejšie a vyskytujú sa v malom množstve a ich zásoby sú koncentrované v menej rozvinutých krajinách. "Kadmium, kobalt či fosfáty sa mnohokrát ťažia v konfliktných alebo chudobou postihnutých oblastiach sveta využívaním otrockej práce," priblížil Haluš.
Na Slovensku bol nedávno oznámený vznik Slovenskej aliancie pre batérie. "Cieľom tejto iniciatívy je vytvoriť funkčný trh s batériami pokrývajúci všetky etapy životného cyklu od spracovania surovín, výroby a distribúcie až po vyradenie a recykláciu," spresnil riaditeľ IEP.
