Johnson však pripojil ďalší list, v ktorom sa hovorí, že britský ministerský predseda si neželá posunutie odchodu svojej krajiny z Európskej únie za stanovený konečný termín - 31. október. Informovala o tom v noci na nedeľu tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z Johnsonovho úradu.
Johnsonovi vyplývala z britských zákonov povinnosť odoslať do Bruselu list so žiadosťou o odklad, keďže členovia britského parlamentu v sobotu odmietli v hlasovaní podporiť jeho brexitovú dohodu. Premiér však trvá na tom, že Británia musí opustiť Úniu v plánovanom termíne. Zdroj z Downing Street č. 10 pre AFP potvrdil, že Johnson zaslal Tuskovi fotokópiu listu obsiahnutého v legislatíve, ktorá vyžaduje, aby v prípade absencie brexitovej dohody požiadal o odklad vystúpenia krajiny z EÚ, ale nepodpísal ho.
Premiér už svoj podpis pripojil k druhému listu, v ktorom vysvetľuje, že si nepraje posunutie brexitu za koniec októbra. Do Bruselu smeroval z Londýna aj tretí list napísaný britským veľvyslancom pri EÚ Timom Barrowom, ktorý v ňom vysvetľuje, že list so žiadosťou o odklad brexitu je iba formalitou pre splnenie zákonom stanovených podmienok.
Tusk medzitým potvrdil prijatie korešpondencie. "Žiadosť o predĺženie (brexitu) práve dorazila. Teraz začnem s lídrami EÚ konzultovať ďalšie kroky," napísal na Twitteri predseda Európskej rady. Tusk podľa svojho skoršieho vyjadrenia lídrom EÚ oznámi, že "ďalší odklad by nebol prospešný pre Britániu, Európsku úniu, ani pre samotnú demokraciu". Rozhodnutie bude spočívať na zvyšných 27 lídroch EÚ, ale Tusk ako šéf Európskej rady bude musieť urovnať ich názory. V jeho kompetencii je aj možnosť zvolania mimoriadneho samitu, na ktorom sa bude schvaľovať predĺženie brexitu.