Často k nej prídu ženy na pokraji emocionálneho zrútenia, keďže im rednúce vlasy ničia sebavedomie. Kaderníčka však dobre vie, čo má urobiť. Naučila sa pracovať so psychikou ubolených ľudí a onkologických pacientov strihá zadarmo, pretože dobre vie, čo strata vlasov môže ženám spôsobiť. O vlasy sa totiž starala aj svojej mame Márii († 60), ktorá pred rokom zákernej chorobe podľahla.
Všetko sa to začalo pred piatimi rokmi. „Kamarátke ochorela na rakovinu mamička. Keď jej pri liečbe začali padať vlasy, hanbila sa, prišli sem, mala už len také páperie. Bolo to hrozné. Zamkla som dvere, zobrala strojček a vyholila som jej to,“ spomína Katka. Za svoje služby si však peniaze nezobrala a odvtedy to tak robí stále.
„Prídu zahanbené, šepkajú a potláčajú slzy. Tu však nemusia nič vysvetľovať, viem presne, čo mám robiť. Zamknem, nech sú v súkromí, aj ich vyobjímam, ak treba. Peniaze nezoberiem, aj keď mnohí na tom trvajú,“ so slzami v očiach hovorí kaderníčka. Pocity, ktoré ľudia prežívajú v boji so zákernou chorobou pozná, žiaľ, dôverne.
„Mama mi zomrela pred rokom. Dva roky bojovala s akútnou leukémiou,“ zadúša sa plačom Katka. Starostlivosť o mamine vlasy a najmä skúsenosť s tým, čo choroba s človekom spraví, jej dali schopnosť aspoň trochu sa vcítiť do kože ťažko chorých. Vďaka tomuto prístupu ju vyhľadáva dosť neznámych ľudí. „Príde veľa ľudí, ktorých nepoznám a neviem, odkiaľ sú. Niektorých vidím len raz a neviem, čo sa s nimi stalo. Tu sa však hanbiť nemusia a aspoň to málo pre nich rada urobím,“ dodala.
Plačú s vlasmi v ruke
Jej klientkou je aj matka dvoch detí Lucia (38). „Minulý rok mi zistili rakovinu na prsníku. Prešla som chemoterapiou, ožarovaním a prišla o prsník. Teraz som už len na hormonálnej liečbe,“ povedala žena, ktorá je aj napriek chorobe dobre naladená a upravená. „Keď mi začali padať vlasy, bolo to hrozné. Sedela som na stoličke, pred sebou smetný kôš a hádzala som doň chumáče vlasov. Neuveriteľne som plakala,“ hovorí Lucka. Dnes však už má svoje vlasy, a aj keď sú ešte krátke, teší sa z nich. „Teraz to stačí len upravovať, nie holiť. Katka mi veľmi pomohla, bolo to psychicky ťažké. Kto to nezažil, nepochopí,“ uzavrela s úsmevom Lucia.