A hoci do strát sa počítajú aj rozchod, rozvod či dokonca presťahovanie, na vrchole je smrť milovanej osoby. Psychológovia a psychiatri tvrdia, že smútok je prirodzený a po čase prejde. Hoci je ťažké tomu uveriť.
Smútok je potrebný a správny
Dospelí sa často snažia nielen deti, ale aj seba ochrániť pred smútkom. Treba si však uvedomiť, že táto emócia má pri vyrovnávaní sa so smrťou blízkeho veľký význam. Keď človek smútok prežije vedome, má šancu ho spracovať. Ak túto šancu nedostane, smútok v ňom ostane „uväznený“ a bude „vystreľovať“ pri každej možnej príležitosti. Trúchlenie pri strate milovanej osoby je veľmi užitočným procesom, ktorý netreba urýchľovať. Bežne môže trvať až jeden rok.
K hrobom berte aj deti
Deti by ste pred návštevou cintorína nemali nejako zvlášť chrániť. Odobrali by ste im tak možnosť oboznámiť sa nielen so stratou človeka, smútkom a zármutkom, ale aj s kolobehom života. Dušičky sú na to, naopak, výbornou príležitosťou. Je dobré vysvetliť im tradície viažuce sa k tomuto obdobiu a dôvody, prečo chodíme k hrobom blízkych osôb.
Takto zvládnete smútok
Nerobte urýchlené rozhodnutia
V snahe začať nový život robia pozostalí často nesprávne, unáhlené rozhodnutia. Niekto môže predať všetok svoj majetok a odsťahovať sa na iné miesto. Nemali by ste to robiť krátko po úmrtí. Takéto rozhodnutia zvyčajne ľudia neskôr oľutujú.
Plačte
Kedykoľvek cítite potrebu, poplačte si. Aj neskôr, hlavne prvý rok od úmrtia blízkej osoby pozostalí ťažko prežívajú dôležité výročia, ako sú narodeniny či Vianoce. Je to prirodzené, rovnako ako fakt, že rok čo rok budú tieto nežiaduce pocity uberať na intenzite.
Vezmite si dovolenku
Zrejme sa dostaví nezáujem o akékoľvek dianie v okolí. V prvých dňoch je úplne pochopiteľný, nevyčítajte si ho. Pokojne si vezmite z práce voľno, ak cítite, že ho potrebujete.
Tomuto sa vyhnite
Dlhodobé uchovávanie urny doma na nočnom stolíku či v obývačke nie je dobré. Keď to zoberieme z duchovného hľadiska, urna potrebuje mať svoje miesto. Výročia je dobré si pripomenúť a uctiť ale dennodenné návštevy, sedenie pri hrobe nie sú vhodné. Len podporujú to, že sa človek neustále traumatizuje.
Nebojte sa
Môžete pociťovať úzkosť a strach, že bez zosnulého život nezvládnete. Aj ak by to bol objektívny fakt, nezaoberajte sa ním. Skutočné problémy budete riešiť neskôr, postupne. Možno vás prekvapí, ako vám pomôžu rodina a priatelia.
Zmierte sa
Adaptácia predstavuje záverečné štádium zármutku. Precítili ste smútok, akceptujete zmenu, ktorá nastala, a začleňujete sa do normálneho života. Rozhodne si ju nevyčítajte, v žiadnom prípade neznamená, že by ste na milovaného zabudli.
