Pochovaný bude po boku svojej manželky, informovala agentúra AP. Exhumácia, o ktorej po dlhej diskusii a sporoch rozhodla španielska vláda, bola neverejná.
Ako uviedla agentúra AP, s cieľom zaistiť súkromný charakter tohto aktu a v snahe predísť tomu, aby sa zábery z neho objavili na sociálnych sieťach, vláda zakázala 22 Francovým príbuzným, predstaviteľom vlády i zamestnancom pohrebnej služby, aby mali v mauzóleu pri sebe mobilné telefóny.
Po vybratí z hrobky v mauzóleu rakvu s telom, zahalenú do červenej látky s rodinným erbom a s vencom z vavrínových listov so stuhami vo farbách španielskej zástavy, vyniesli pred budovu. Prítomný kňaz tam v kruhu rodiny preniesol modlitbu, rakvu požehnal znamením kríža a pokropil svätenou vodou. Následne rakvu autom previezli k vrtuľníku, ktorý ju odviezol k novému miestu uloženia.
Vláda síce zakázala protesty proti rozhodnutiu o exhumácii, napriek tomu sa v blízkosti cintorína v Mingorrubiu zišlo asi 400 ľudí, ktorí mávali zástavami a inými symbolmi z Francovej éry a prevolávali mu na slávu. Urážali aj súčasného premiéra Pedra Sáncheza, ktorého vláda exhumáciu presadila.
Macarena Martinezová Bordiú, vzdialená príbuzná diktátora, podľa AP uviedla, že sa cíti "pobúrená" tým, čo sa deje, a obvinila vládu z "znesvätenia hrobky" Francisca Franca.
Bývalý španielsky socialistický premiér José Luís Rodríguez Zapatero naopak vo vysielaní španielskej televízii povedal, že exhumácia "má veľký význam pre našu demokraciu. Dnes je naša demokracia dokonalejšia". Podľa denníka El País je to pre krajinu významný okamih, lebo Španielsko sa vyrovnalo "s posledným hlavným symbolom diktatúry".
Francisco Franco vládol v Španielsku od konca občianskej vojny (1936-39) až do svojej smrti 20. novembra 1975. V bazilike mauzólea v Údolí padlých ho pochovali v novembri 1975, tri dni po jeho smrti. Okrem neho sú tam uložené aj telesné pozostatky desaťtisícov obetí občianskej vojny.
Španielsko sa opäť stalo demokratickým štátom tri roky po Francovej smrti, ale jeho odkaz a rola v španielskej politickej histórii stále vyvolávajú v Španielsku hnev a vášne, uviedla AP.
Tisíce ľudí si mnohé roky _ vždy 20. novembra _ pripomínali výročie smrti, a to na madridskom námestí Plaza de Oriente i v Údolí padlých. Hoci Francova popularita v posledných rokoch klesla, exhumáciu kritizovali nielen jeho príbuzní, ale aj tri hlavné pravicové strany a časť katolíckej cirkvi a označovali ju za "otváranie starých politických rán".
Najvyšší súd exhumáciu s definitívnou platnosťou povolil v septembri, keď zamietol námietku Francovej rodiny. Exhumácia Francových telesných pozostatkov bola možná vďaka zmenám v Zákone o historickej pamäti z roku 2007, ktorý vláde priznal právomoc nariadiť tento krok.
Ide aj o istú morálnu satisfakciu pre odhadovaných asi 100 000 obetí občianskej vojny a Francovej éry, ktoré sú pochované v neoznačených hroboch vrátane tisícov, spočívajúcich na Francov rozkaz v Údolí padlých, často bez súhlasu svojich blízkych.
Schválené právne predpisy totiž zakazujú, aby boli Francove pozostatky pochované na verejnom mieste, čo ho povýšilo na politickú osobnosť. Úradujúci španielsky socialistický premiér Pedro Sánchez, ktorému sa vlani nepodarilo realizovať zámer s Francovou exhumáciou, chcel, aby sa celý akt uskutočnil ešte do predčasných volieb vypísaných v Španielsku na 10. novembra. Opozičné strany označujú Sánchezovo úsilie za súčasť predvolebnej kampane.
